Rast miezd na Slovensku už niekoľko kvartálov sleduje dynamiku, ktorá si pripísala doteraz výrazné percentuálne hodnoty. Rast miezd a platov prekonal očakávania, v závere roka si pripísal 5,8 %. Miera participácie spolu s ekonomicky aktívnym obyvateľstvom vlani poklesla. Mzdy si v závere roka udržali dynamiku blízko 6 %. Oproti štvrtému kvartálu predminulého roka sa platy zvýšili o 5,8 %, čo mierne predstihlo naše očakávania. Rast reálnych miezd o 1,9 % sa priblížil k svojmu dlhodobému priemeru.
Zo sektorov si najviac polepšili zamestnanci v stavebníctve, kde dynamika miezd vystrelila k 8 %. Dynamický rast si pripísal aj priemysel s výsledkom 6,7 %. Služby si udržali zvýšenie miezd tesne pod 5 %. Nadpriemerný rast tu zaznamenali takmer všetky odvetvia služieb s výnimkou administratívy, nehnuteľností, dopravy a skladovania. Verejný sektor opäť predbehol v raste platov súkromný sektor. Hlavným ťahúňom bolo znovu zdravotníctvo, kde si zamestnanci vďaka štedrej valorizácii z marca prilepšili o 9,7 %.
Septembrové navýšenie platov v školstve sa prejavilo v závere roka v zrýchlení tempa rastu miezd o 6 %. Kúpna sila miezd sa po inflačnej kríze obnovila už v takmer všetkých sektoroch. Najviac získali zamestnanci v stavebníctve, kde reálna mzda predbehla svoju úroveň spred roka 2022 až o takmer 6 %. Mzdy v tomto sektore však dlhodobo patria k najnižším v ekonomike a zároveň až tretina stavebných firiem deklaruje, že ich viac ako slabnúci dopyt obmedzuje vo výrobe chýbajúca pracovná sila. Navyše, stavebníctvo ťažilo v roku 2023 z konca programového obdobia čerpania EÚ fondov a aktuálne profituje z kulminácie čerpania prostriedkov z Plánu obnovy.
Vyššiu kúpyschopnosť mali aj zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde k rastu dopomohli rekordné indexácie minimálnej mzdy. Výrazne nezaostal ani sektor zdravotníctva, kde vďaka vyjednaným navýšeniam dynamika mzdy od 2021 predbehla infláciu o 4,2 %. Naopak, najviac na infláciu doplatili zamestnanci v nehnuteľnostiach a ústrednej štátnej správe. Tam reálne platy stále nedobehli svoju úroveň spred 4 rokov.
Miera nezamestnanosti pozvoľna rastie v celej V4. Príčinou ochladenia trhu práce v našom regióne môže byť vyostrená konkurencia vo svetovom obchode a obchodné bariéry. Najvýraznejší nárast pozorujeme u nás aj v Česku, kde sa nezamestnanosť zvýšila v závere roka na najvyššiu hodnotu od začiatku roka 2021. Chýbajúci rast zamestnanosti u nás zvýšil mieru nezamestnanosti v závere roka na úroveň 5,6 %. Zamestnanosť podľa metodiky VZPS dokonca vlani poklesla najviac od roku 2020. Budúce ohlásené hromadné prepúšťania v priemysle sa prejavia v ďalšom zhoršovaní na trhu práce. Nárast miery nezamestnanosti však bude aj naďalej zmierňovať klesajúca demografia.
Miera participácie vlani po piatich rokoch klesla. Miera zapojenia produktívneho obyvateľstva na trhu práce rástla takmer nepretržite s výnimkou pandémie od roku 2010. Každým rokom tak prepisovala svoje maximum a v roku 2021 aj vďaka metodickej zmene prevýšila priemer EÚ. Vlaňajší pokles potiahli mladí aj najproduktívnejšia skupina vo veku od 25-49 rokov. Naopak, keďže odchody do predčasných dôchodkov sa stabilizovali, miera zapojenia starších ročníkov sa zvýšila. Negatívnym dôsledkom je pokles ekonomicky aktívneho obyvateľstva a naopak nárast ľudí mimo trhu práce.
Disponibilná miera nezamestnanosti v máji stagnovala. Slovenský trh práce však stráca atraktivitu pre zahraničných odborníkov. Disponibilná miera nezamestnanosti po očistení o sezónne vplyvy v máji stagnovala na úrovni 4,9 %. Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie sa však zvýšil už druhý mesiac v rade v priemere o vyše tisíc, čo je najviac od mája 2021. Zvýšený prírastok však do značnej miery vysvetľuje pokles počtu ľudí na aktivačných prácach, ktorí sa z celkovej evidencie preradili k disponibilným uchádzačom, teda takým, ktorí sú schopní hneď nastúpiť do práce. Celkový počet záujemcov o prácu sa tak aj v máji zmenil len minimálne.
Pracujúci cudzinci obsadzujú čoraz menej vysoko kvalifikovaných pozícií. Počet pracujúcich cudzincov sa v máji aj napriek obavám a neistote z obchodnej vojny s USA vyšplhal na nové maximum nad 125 tisíc. Silný prílev zahraničných pracovníkov tak pokračoval aj naďalej. V porovnaní s minulým mesiacom narástol ich počet o takmer 1,2 tisíc, medziročne až o takmer 26 tisíc. Až polovica z nich k nám prichádza z Ukrajiny, Srbska a Indie. Zvyšnú polovicu tvoria naši susedia z krajín V4, z Rumunska, Bulharska, Filipín a pracovníci z bývalých postsovietskych republík.
Za uplynulú dekádu sa však výrazne znížil podiel cudzincov zamestnaných na pozíciách s vyššou kvalifikáciou - ako manažéri, technici či špecialisti. Slovensko priťahuje vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ menej ako susedné štáty. V počte vydaných tzv. modrých kariet je Slovensko na chvoste krajín EÚ. Modrá karta je špeciálny druh povolenia na pobyt a zamestnanie určený pre vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín s platom aspoň 1,2-násobku priemernej mzdy, ktorí chcú pracovať v členskom štáte EÚ. V roku 2023 získalo modrú kartu na Slovensku len 24 cudzincov, kým v Čechách ich bolo vyše 500 a v Poľsku až cez 7 400.
Kúpnu silu rodín negatívne ovplyvnil celkový rast cien. Ak by si rodiny kupovali tie isté tovary a služby ako v roku 2021 a vláda by neprijala opatrenia, ktoré zastropovali ceny energií pre domácnosti, mesačné výdavky priemernej rodiny by boli po dvoch rokoch vyššie o 34 % (250 eur). Na druhej strane, rodiny zažili aj pozitívne zmeny na príjmovej strane, ktoré zvyšovali ich kúpnu silu na dvojročnom horizonte. Rast pracovných príjmov zvýšil disponibilné príjmy rodín, ktoré sa nachádzajú hlavne vo vyšších príjmových kategóriách. Naopak, vládne opatrenia prijaté v posledných dvoch rokoch zvýšili disponibilné príjmy rodín v nižších príjmových kategóriách. A preto aj tieto vládne opatrenia v priemere zlepšili príjmovú nerovnosť (t.j. Výsledky našej analýzy poukazujú na to, že na dvojročnom horizonte bol negatívny vplyv rastu cien viac než kompenovaný rastom disponibilného príjmu rodín.
Ak si rozdelíme výslednú zmenu kúpnej sily na príspevok inflačného šoku a príspevok bežného vývoja ekonomiky bez inflačného šoku, vidíme, že vplyvy súvisiace s inflačným šokom viedli k poklesu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie (v priemere -2 % alebo 12 eur mesačne). Naopak, vplyvy nesúvisiace s inflačným šokom viedli k nárastu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie (v priemere o 12 % alebo 87 eur mesačne). Predchádzajúce grafy poukazujú na nárast v kúpnej sile pre priemernú rodinu v každej príjmovej kategórii. Tento záver však neplatí pre všetky rodiny. Rodiny, ktoré zaznamenali pokles kúpnej sily sa nachádzajú v každej z desiatich príjmových kategórií. Najviac sa ich však nachádza v prvých štyroch kategóriách s nižším príjmom a prekvapivo aj v desiatej príjmovej kategórii. Takmer vo všetkých prípadoch ide o rodiny bez detí, alebo o jednočlenné domácnosti.
Poznámka: Percentuálne zmeny v grafoch sú definované vzhľadom k spotrebným výdavkom v príjmovom decile. Na osi x je zobrazená príjmová kategória rodiny podľa jej ekvivalentného disponibilného príjmu, ktorý je prepočítaný na člena rodiny. Vedeli ste, že minimálna mzda bola v roku 1993 v prepočte na dnešné peniaze 81,63 €? Dnes by trojčlenná rodina z panelákového bytu z tejto mzdy nevedela pokryť ani základné položky ako sú voda, elektrická energia či plyn.
Inflácia a mzdy sú úzko prepojené s celkovou ekonomickou situáciou. Čo je to inflácia? Ekonómovia definujú infláciu ako všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo spôsobuje zníženie kúpnej sily peňazí. Inflácia teda znižuje množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku. Jednoduchšie povedané, kým v roku 2010 ste v obchode s potravinami kúpili jedlo za 100 €, v roku 2021 by vás úplne identický nákup stál viac peňazí.
Príčinou je zvyšovanie cien vstupov (energie, suroviny,...) a odráža sa v cenách výstupov pre koncového spotrebiteľa. Miera inflácie sa vyčísľuje v percentách a v období posledných rokov sa podľa Štatistického úradu pohybuje na úrovni 1 až 3 %. Pri výpočte sa zohľadňujú ceny potravín, šatstva, bývania, paliva, dopravy, zdravotnej starostlivosti, výdavkov na vzdelávanie a iných tovarov a služieb každodennej potreby. Mierna, cválajúca či hyperinflácia? Ekonómovia definujú miernu, cválajúcu a hyperinfláciu.
Kríza a inflácia spolu úzko súvisia s vývojom miezd. Pýtajte si vyšší plat. Lebo inflácia. Predstavte si, že ste pred piatimi rokmi dostali za svoju prácu odmenu 1 000 €. Odvtedy sa vaša mzda nezvýšila, a teda rast nominálnej mzdy predstavuje 0 %. Reálna mzda vám za toto obdobie klesla až o 9 %, čo predstavuje ročné zníženie o 2 %. Nominálna mzda je mzda vyjadrená v peniazich. Reálna mzda vyjadruje kúpnu silu, teda čo si za svoje peniaze môžete kúpiť. Je znížená o mieru inflácie.
Štatistický úrad pravidelne monitoruje vývoj reálnych miezd. Medziročne porovnáva výšku nominálnej mzdy očistenú o infláciu (t.j. reálnu mzdu) a prináša percentuálne vyjadrenie tejto zmeny. V nasledujúcom grafe vidíte, že krátko po vzniku Slovenskej republiky, ale aj okolo roku 2000 si Slováci v dôsledku vysokej miery inflácie zakúpili za svoj plat menej tovarov a služieb.
Ekonomické ukazovatele a prognózy sú pre zamestnávateľov rovnako dôležité. Niektoré firmy sú nútené svoje brány zavrieť alebo naopak rozšíriť kapacity. Často sa zaznamenáva, že najvýraznejší faktor ovplyvňujúci rast miezd zamestnancov je ziskovosť firmy a dostupná pracovná sila. Z prieskumu vyplynulo, že najvýraznejší faktor ovplyvňujúci rast miezd zamestnancov je ziskovosť firmy.
tags: #kupna #sila #na #slovensku