V otvorenom liste, zverejnenom v nedeľu pred nadchádzajúcim výročným zasadnutím Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF), autori varujú, že mnohé krajiny „zlyhávajú v rozvoji“, hoci si plnia svoje záväzky voči veriteľom. „Štáty po celom svete platia neprimerane vysoké sumy na obsluhu dlhu namiesto toho, aby investovali do škôl, nemocníc, klimatických opatrení či iných základných potrieb,“ uvádza sa v liste.
Medzi signatármi sú nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz, bývalý guvernér Centrálnej banky Kolumbie José Antonio Ocampo a exminister financií Juhoafrickej republiky Trevor Manuel. Podľa ekonómov vynakladajú africké vlády v priemere až 17 % svojich príjmov na splácanie dlhov. Až 32 afrických krajín míňa viac na splátky zahraničných pôžičiek ako na financovanie zdravotníctva, pričom 25 krajín dáva viac na dlh ako na vzdelávanie.
List upozorňuje, že ak by sa pomer príjmov použitých na splácanie dlhu znížil na 10 %, mohlo by to zabezpečiť čistú vodu pre 10 miliónov ľudí v 21 krajinách a ročne zachrániť približne 23 000 detí mladších ako päť rokov. Výzva prichádza v čase, keď africké zdravotnícke systémy zápasia s vážnymi problémami. Správa organizácie ActionAid z tohto roka odhalila, že až 97 % zdravotníckych pracovníkov v šiestich afrických krajinách nepovažuje svoj plat za dostatočný na pokrytie základných výdavkov. Takmer 90 % z nich hlási nedostatok liekov a vybavenia v dôsledku škrtov v rozpočtoch.
Krízu vo verejnom sektore zhoršuje aj pokles zahraničnej pomoci. Spojené štáty, kedysi najväčší donor na svete, znížili finančnú podporu, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa presunula priority mimo humanitárnej pomoci. Podľa International Rescue Committee patrí až 10 z 13 krajín najviac postihnutých americkými škrtmi do Afriky. Ekonómovia zároveň upozorňujú, že doterajšie iniciatívy na odpustenie dlhov zlyhávajú. Rámec G20 zatiaľ pomohol odpustiť iba 7 % celkového zahraničného dlhu krajín, ktoré sú v najväčšom riziku.
Signatári preto vyzývajú svetových lídrov, aby urýchlene znížili dlhové bremená, prehodnotili spôsob, akým Svetová banka a MMF posudzujú udržateľnosť dlhu, a podporili vznik „Klubu dlžníkov“, ktorý by krajinám umožnil rokovať z pozície väčšej sily. „Odvážne kroky v oblasti dlhov by znamenali viac detí v školách, viac zdravotníckeho personálu v nemocniciach a viac činov na ochranu klímy,“ uzatvára list.
Čo presne znamená zníženie podielu dlhu na príjmoch pre africké krajiny?
Návrh zmluvne a ekonomicky predstavuje posun z prioritného splácania dlhu na investície do verejných služieb. Keď by sa pomer príjmov použitých na splácanie dlhu znížil na 10 %, zlepšila by sa dostupnosť vody, a tým by sa zrodili nové možnosti pre verejné zdravie a vzdelávanie. Tento scenár zároveň naznačuje, že zodpovednejšie hospodárenie a reštrukturalizácia dlhu môžu znížiť tlaky na rozpočty a umožniť racionalizáciu verejnej politiky.
Kríza verejného sektora v Afrike je ďalej zhoršená poklesom zahraničnej pomoci a tlakom na rozpočty zdravotníctva. Správy naznačujú, že aj pri snahách o odpustenie dlhov zostáva problém zle koordinovaný a relatívne nízky v porovnaní s potrebami jednotlivých krajín.
Dlhová kríza v Afrike: Ako sa môžu krajiny vyhnúť bankrotu | DW News
Príčiny a dôsledky súčasnej situácie
Podľa autorov listu sú príčiny najmä nadmerný servis dlhu, slabá udržateľnosť dlhu a posuny v medzinárodných krajinách, ktoré vedú k zhoršeniu financií verejného sektora. Dôsledkom sú znížené investície do vzdelávania, zdravotníctva a klimatických opatrení, čo má dlhodobé dopady na rozvoj a ľudské možnosti v týchto krajinách.
Signatári zároveň vyzývajú na reformu posudzovania dlhu zo strany Svetovejbanky a MMF, aby sa zahrnuli aj merítka udržateľnosti a spravodlivosti, najmä pri krajinách s vysokými pomermi verejného dlhu voči HDP, čo by prispelo k lepšiemu plánovaniu verejných služieb.