Dlhová kríza nie je problémom len pre Grécko. Podľa najnovšej štúdie britských ekonómov na hrane krachu balansujú desiatky krajín po celom svete. Dlhová kríza hrozí najmä v Afrike, aktuálne však v menšej miere trápi aj niektoré európske krajiny.
Podľa štúdie situácii nepomáhajú minimálne úrokové sadzby ponúkaných pôžičiek od vyspelých ekonomík. Tie totiž v kríze sa potácajúce štáty lákajú na ďalšie lacné pôžičky, ktoré však už tak zadlžené krajiny nedokážu splácať.
"Od roku 2012 je jasne viditeľný nárast dlhu najmä v afrických krajinách," uviedla pre portál The Guardian Judith Tysonová z Overseas Development Institute. Niektoré zo štátov podľa nej využívajú jednorazové dohody o radikálnom znížení dlhov podpísanom lídrami G8 v roku 2005. Veľa štátov však podľa nej odvtedy opäť iba navyšuje dlh.
Niektoré sa snažia investovať rozumne a v nasledujúcich rokoch sa im začnú peniaze vracať, iné však podľa Tysonovej iba využívajú kolobeh pôžičiek zo zahraničia. Príkladom krajiny balansujúcej na hrane dlhovej krízy je tiež Tanzánia. Tá si veľké ekonomické problémy prežila opakovane počas 90. rokov. S finančnými injekciami prišlo pozdvihnutie ekonomiky, ktoré podporilo aj odpísanie dlhov zahraničnými veriteľmi. Od roku 2009 však Tanzánia opäť dlhodobo navyšuje objem zahraničných pôžičiek. Zatiaľ ich dokáže splácať. Ekonomický rast Tanzánie je nanešťastie založený na vládnych ziskoch z exportu zlata a vzácnych kovov. Ceny týchto surovín však v poslednej dobe klesajú a s ním aj príjem do štátnej kasy.
Dôsledky dlhu a klimatických rizík
Ekonomické problémy v afrických krajinách sa Európy na prvý pohľad príliš netýkajú, aspoň čo sa týka vplyvu na život obyčajných ľudí. Ľudia z ekonomicky kolabujúcich štátov sa snažia nájsť lepší život najmä v Európe. Štúdia uvádza, že zahraničné pôžičky v súkromnom a vládnom sektore vzrástli z 11,3 triliónov v roku 2011 na 13,8 trilióna v minulom roku. Tento rok to potom podľa odhadov bude 17,4 trilióna dolárov. Tysonová pripomína tiež to, že väčšina afrických vlád prijala pôžičky s úrokovými sadzbami zafixovanými na nasledujúcich päť rokov. Ak však krajiny budú musieť prijmúť ďalšie pôžičky, celkom isto budú s oveľa vyššími úrokmi.
„Určite budeme svedkami veľkých zmien v toku kapitálu. Na problematické a neuvážené pôžičky vo svojej polročnej správe upozorňuje aj Svetová banka. Klimatické reparácie, často označované ako kompenzácia za „straty a škody“, zohľadňujú ekonomické následky katastrof spôsobených klímou. Mnohé africké krajiny sú veľmi zraniteľné voči dopadom zmeny klímy vrátane sucha, povodní a cyklónov, ale musia ročne splácať milióny dolárov dlhu, čo znižuje ich schopnosť zmierňovať klimatické riziká a prispôsobovať sa im.
G20 rámec a reakcie medzinárodného spoločenstva
Charakteristika riešení na medzinárodnej scéne sa zintenzívnila. Konferencia Africkej únie o dlhoch (Lomé, máj 2025) navrhla konkrétne reformy na riešenie rastúceho dlhu a udržateľnosti. Konferencia priniesla návrhy ako široká participácia veriteľov, zriadenie Pan-Africkej kreditnej ratingovejAgentúry, a použitie zmiešaného financovania a zelených dlhopisov s lepším dohľadom nad verejným požičiavaním.
G20 rámec spoločného postupu pri úprave dlhu (Common Framework) čelí výzvam. Jeho implementácia bola oneskorená a sú doňho zapojené len čiastočne súkromné veritelia, čo vedie k neúplným reštrukturalizáciám. Zambia vstúpila do rámca v roku 2021, ale dosiahla reštrukturalizáciu až v marci 2024. Ghana dosiahla návrh dohody v januári 2024 na reštrukturalizáciu dlhu vo výške 5,4 miliardy USD. Ethiopia zatiaľ získala len dočasné suspendácie, no čaká na konečné dohody. Private veritelia, ktorí tvoria približne 43% afrického zahraničného dlhu, nie sú povinní sa zapojiť do rámca.
Africké inštitúcie skúmajú domáce riešenia, vrátane Pan-Africkej kreditnej ratingovej agentúry, ktorá by mohla ponúknuť alternatívne posudky prispôsobené africkým kontextom, čím by sa mohli znižovať náklady na pôžičky a zlepšiť prístup na kapitálové trhy. Prezident Ghany John Dramani Mahama poznamenal: „Kreditné hodnotiace metódy sa musia vyvíjať, aby odrážali systematický pokrok a reformný potenciál afrických ekonomík, a nie len penalizovali volatilitu, ktorú sme nevytvorili.“
Vplyv na rozvoj a domáce priority
Diskusie v Lomé ukázali, že dlhové problémy sú prelínané s rozvojovým programom AU. Prezident Togského Faure Gnassingbé sa pýta, čo naozaj znamená udržateľný dlh: „Mnoho afrických krajín čelí konkurenčným tlakom medzi servisovaním dlhu a riešením zdravotníckych, vzdelávacích a bezpečnostných potrieb. Bez pokoja nie je rozvoj.“
Vysoké servisné náklady dlhu obmedzujú možnosti vlád investovať do vzdelávania, zdravotníctva, infraštruktúry a odolnosti voči klíme. AU zdôrazňuje šestnásť významných priorít G20, ktoré sa viažu na Agenda 2063 a zlepšenie kreditnej schopnosti, obchodu a vonkajšej integrácie. Reforms k zefektívneniu globálnych dlhových mechanizmov zahŕňajú: požadovanie zapojenia súkromných veriteľov, zavedenie mechanizmov vynútenej koordinácie, zjednodušenie vyjednávacích procesov a vytvorenie stimulov pre včasnú spoluprácu.
V rámci domácich inovácií sa skúma aj Pan-Africká kreditná ratingová agentúra ako alternatíva k súčasným systémom, ktorá by mohla znížiť náklady na kapitál a zlepšiť prístup na kapitálové trhy. „Kreditné hodnotiace metodiky sa musia vyvíjať, aby odrážali štrukturálny pokrok a reformný potenciál afrických ekonomík, nie iba penalizovali volatilitu,“ zdôrazňuje Mahama.
Príklady a súčasný kontext
Treba pripomenúť súčasné špecifiká. Kľúčové fakty: počet afrických štátov pod finančným tlakom sa zvyšuje; celkové vonkajšie dlhy Afriky presahujú 1,8 bilióna USD; veľká časť dlhu ostáva u súkromných veriteľov a mimo rámcov medzinárodnej dohody o úľavách. Z kreditu súkromní veritelia menej povinní zapojiť sa do reštrukturalizácie, čo komplikuje riešenie dlhovej situácie.
Energetický šok, bývajúci výsledkom geopolitických konfliktov a rastúcich cien ropy, môže mať najväčší dopad na krajiny s vysokým dlhom a nízkymi rezervami. MMF varuje, že trvalý rast cien energií a geopolitické riziká môžu zhoršiť verejné financie a infláciu. Ak priemerné ceny energií vzrastú o 10 percent, globálna inflácia by mohla vzrásť o približne 0,4 percentuálneho bodu a rast podnikov by sa spomalil.
Okrem ekonomických nákladov predstavuje dlhová záťaž aj sociálne riziká: príspevok ku kumulácii problémov v zdravotníctve, vzdelávaní a využívaní zdrojov, ktoré sú potrebné na adaptáciu na zmenu klímy. V súčasnosti sa zhoršuje aj dostupnosť zahraničnej pomoci; niektoré krajiny zápasia so znižovaním humanitárnych a rozvojových programov zo strany veľkých darcov.
Vysvetlenie globálnej dlhovej krízy (Dubaj, Argentína a USA)
Možné riešenia a cesty dopredu
- väčšia participácia a transparentnosť zo strany všetkých veriteľov vrátane súkromného sektora pri reštrukturalizáciách
- nastolenie rámca pre Pan-Africkú kreditnú ratingovú agentúru a jej využitie pri hodnotení dlhov a rizík
- zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov a zameranie na investície do vzdelávania, zdravotníctva a klímovej adaptácie
- zlepšenie dohľadu nad verejným požičiavaním a posilnenie legislatívnych rámcov pre verejné obstarávanie a financovanie
- posilnenie kapacity krajín na správu dlhu a lepší prístup k udržateľným zdrojom financovania, vrátane zelených dlhopisov a blended finance
Konferencia AU ukázala smer, ktorý by mohol zabezpečiť, že dlhy budú slúžiť rozvoju a znižovaniu chudoby, a nie zbytočne ich prehlbovať. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je nevyhnutné prehodnotiť definície udržateľnosti dlhu a vytvoriť mechanizmy, ktoré zohľadnia sociálne a environmentálne priority.