Výrobok ako výsledok činnosti podniku je zložitou realitou, jednotou viacerýh vlastností, ktorými je schopný potreby uspokojovať. Výrobcov prioritne zaujíma výrobok ako hodnota - hodnotia najmä ekonomické parametre výrobkov (cena, náklady, energetická náročnosť).
Časovo môžeme rozdeliť výrobkóvú analýzu na dlhodobu výrobkovú analýzu a krátkodobú výrobkovú analýzu. Cieľom dlhodobej výrobkovej analýzy je plánovať výrobný program a jeho inováciu tak, aby si podnik zabezpečil budúcu finančnú stabilitu (zabezpečiť príjmy na bežnú činnosť podniku, ako aj jeho rozvoj).
Cieľom krátkodobej výrobkovej analýzy je hodnotiť vyrábaný sortiment výrobkov z hľadiska ich prínosu k tvorbe podnikového zisku v sledovanom období. Východiskom pre tvorbu výrobkových ukazovateľov sú údaje o nákladoch na jeho výrobu a predajná cena.
Výrobkové náklady sú reprezentované kalkuláciami. Výrobkové ukazovatele a hodnotenie ekonomickej úrovne výrobkov do značnej miery závisí od spôsobu kalkulovania nákladov na výrobok. Z krátkodobého hľadiska sú výrobky hodnotené nielen podľa zisku, ale aj podľa toho, ako prispievajú v danom období k úhrade spoločných nákladov podniku.
Čím je väčší podiel zisku v cene výrobku, tým sa výrobok považuje za výhodnejší aj pre ekonomickú úroveň podniku - jeho výnosovosť. Ale pozor, výrobkový zisk je zakalkulovaný, t.j. Hodnotenie výrobkov na základe úplných kalkulácií vychádza z toho, že predajná cena výrobku má uhradiť všetky náklady, a až potom možno kvantifikovať dosiahnutý zisk.
Cena výrobku má uhradiť najprv náklady, ktoré boli vynaložené priamo na jeho výrobu a potom prispieva k úhrade nákladov režijných. Hrubé rozpätie výrobku vystupuje ako výsledok z realizácie daného výrobku, ale je predmetom ďalšieho delenia.
Hrubé rozpätie vo vzťahu k realizovanému objemu výrobkov sa správa proporcionálne, ale neplatí to o nákladoch, ktoré majú byť z neho uhradené. Režijné náklady obsahujú nielen variabilnú zložku, ale aj fixnú. Režijné náklady podniku sa úplne uhradia až vtedy, keď je k dispozícii potrebná suma výrobkových hrubých rozpätí (príspevkov k úhrade).
Základom nového postupu kalkulovania nákladov bolo prísne rozdelenie nákladov na fixné, ktoré sú považované za náklady obdobia, a variabilné, ktorých existencia a vývoj súvisí s objemom výroby.
Na výrobkovú úroveň sa dovádzajú len náklady variabilné, t.j. priame (jednotkové) náklady a variabilná zložka režijných nákladov. Z tohto je odvodený názov - neúplné kalkulácie. Fixné náklady sa na výrobky nerozvrhujú, ale v danom období ovplyvňujú výšku HV. To mení aj pohľad na tvorbu zisku.
Pri výrobkoch je potrebné hodnotiť nielen ekonomickú výhodnosť, ale vyselektovať aj ekonomicky nevýhodné výrobky. V prípade neúplných kalkulácií sa rozhoduje o nevýhodných výrobkoch určených prípadne aj na vyradenie podľa toho, či príspevkový zisk má kladnú alebo zápornú hodnotu.
Výrobok s kladným príspevkovým ziskom je pre podnik výhodný, pretože prispieva k úhrade fixných nákladov. Veľkosť príspevkového zisku výrobku závisí od dosiahnutej predajnej ceny a úrovne nákladov na výrobok.
Vypovedacia schopnosť ukazovateľa je tým väčšia, čím presnejšie sú vypočítané variabilné náklady výrobkov.
PS: Postup pri KD výrobkovej analýze (prednáška č. 1. 2. 3. 4. korelačná tabuľka: obsahuje toľko riadkov a stĺpcov, koľko výrobkov hodnotíme. Výrobky sa zapisujú do políčok (priesečníkov): do riadkov podľa hodnoty 1. kritéria, do stĺpcov podľa hodnoty 2. kritéria.
Podľa polohy v korelačnej tabuľke stanovíme poradie výrobkov. bodový diagram: na os x nanášame hodnotu jedného a na os y druhého kritéria. Priesečník graficky znázorňuje ich vzťah a na základe jeho polohy možno posudzovať ekonomickú úroveň jednotlivých výrobkov.
Ekonomickú úroveň výrobku možno vyhodnotiť aj na základe úsečky spájajúcej počiatok súradnicového systému s priesečníkom hodnôt kriteriálnych ukazovateľov. Ak posudzujeme výrobky podľa ukazovateľov, ktoré sa majú maximalizovať, najlepší je výrobok s najväčšou hodnotou OX.
Metóda váženého súčtu poradí je najjednoduchšou metódou vedúcou ku konštrukcii integrálneho ukazovateľa. Výrobky v súbore zoradíme podľa každého uvažovaného ukazovateľa.
Výrobok, ktorý v danom ukazovateli dosahuje najlepšiu hodnotu (najvyššiu pri snahe o maximalizáciu, alebo najnižšiu pri snahe o minimalizáciu), dostane poradie rovnajúce sa počtu výrobkov v súbore (n), výrobok s druhou najlepšou hodnotou poradie (n-1) atď.
Tthen integrálny ukazovateľ, podľa ktorého podniky usporiadame, získame ako súčet poradí podľa jednotlivých ukazovateľov násobených zvolenými váhami ukazovateľov.
Podstatou metódy normovanej premennej je prevod rôznych hodnôt ukazovateľov na porovnateľný tvar - tzv. Integrálny ukazovateľ sa vypočíta ako vážený aritmetický priemer normovaných hodnôt. Stanovíme poradie výrobkov podľa veľkosti priemernej hodnoty normovaných veličín (čím vyššia hodnota, tým lepšie poradie).
Podstatou metódy vzdialenosti od fiktívneho objektu je porovnanie jednotlivých výrobkov súboru s tzv. fiktívnym produktom (abstraktný model, ktorý dosahuje vo všetkých ukazovateľoch najlepšie hodnoty súboru).
Zalai, od str. Neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia výsledkov podnikania je aj hodnotenie premetu podnikania, teda hodnotenie výrobkov, resp. poskytovaných služieb. K tomu sú potrebné výrobkové ukazovatele. Základom je kalkulácia výrobku, výrobkový zisk a príspevkový zisk výrobku.
Priame náklady sú charakteristické svojou variabilitou, t.j. Časť objemu režijných nákladov závisí od objemu výroby, teda variabilná réžia (hlavne výrobná réžia). Existujú aj položky réžijných nákladov kombinované, tj. obsahujúce variabilnú aj fixnú zložku nákladov. Kalkulácia, ktorá obsahuje variabilné náklady, t.j. Pojem zisk považuje mnoho podnikateľov za základnú ekonomickú veličinu, na základe ktorej hodnotia výkonnosť svojho podniku.
Ak si zisk definujeme ako kladný výsledok hospodárenia, teda rozdiel medzi výnosmi podniku a nákladmi dosaženými za určité účtovné obdobie, je jeho zistenie skutočne veľmi jednoduché. Táto všeobecne známa definícia, ktorú nájdeme v mnohých základných slovníkoch účtovných pojmov, je však veľmi povrchná, pretože je založená na účtovnom pohľade na uvedený ukazovateľ a vzťahuje sa iba na tzv.
Nie je možné objektívne zhodnotiť finančnú situáciu iba na základe veličiny, akou je zisk. To, že podnik dosahuje zisk, ešte neznamená, že niečo získal. Iba tie výnosové a nákladové položky, ktoré sú premietnuté do príjmov a výdavkov, odrážajú skutočné hospodárenie podniku.
Porovnaním úplných vlastných nákladov výrobku (úplná kalkulácia) s jeho predajnou cenou dostaneme zisk výrobku. Všeobecnou snahou podnikateľa je zvyšovať celkový objem zisku. Jenou z ciest rastu celkového zisku je zvyšovanie objemu realizácie.
Tu môže dôjsť k mylnému predpokladu, že prenásobením fyzického objemu realizácie výrobkovým ziskom dostaneme celkový zisk z realizácie konkrétneho výrobku. Zmeny objemu realizácie konkrétneho výrobku mení štruktúru úplnej kalkulácie.
Zvyšovaním objemu výroby a realizácie sa znižuje podiel fixných režijných nákladov v kalkulácii a naopak, znížením objemu výroby rastie podiel fixných režijných nákladov.
Príspevkový zisk je čiastka, ktorou výrobok, služba alebo vnútropodniková organizačná jednotka prispieva ku krytiu fixných nákladov v tvorbe zisku. Pri výpočte príspevkového zisku výrobku sa výrobok zaťaží len ovplyvniteľnými (variabilnými) nákladmi, fixné náklady sa prevezmú do podnikového výsledku hospodárenia.
Využíva sa tu kalkulácia variabilných nákladov. Neoddeliteľnou súčasťou hodnocení výsledkov podnikania je aj hodnocení predmetu podnikania, teda hodnocení výrobkov, resp. poskytovaných služieb. K tomu sú potrebné výrobkové ukazovatele. Základem je kalkulácia výrobku, výrobkový zisk a príspevkový zisk výrobku.
Existujú tiež aj poznámky a príklady z praxe, ktoré sumarizujú vzťah medzi cenou, nákladmi a ziskom, a ukazujú, ako sa meniť ziskovosť pri zmene objemu výroby a pri použití rôznych metód kalkulácie nákladov.
tags: #vyrobkovy #a #prispevkovy #zisk