Úvodné ustanovenia vyvažujú medzi sebou otázky zodpovednosti právnických a fyzických osôb v súvislosti s daňovými nedoplatkami, pričom zvláštnu pozornosť si vyžaduje aj postavenie bývalého konateľa a jeho možnosti ovplyvniť dorubovanie daní za obdobie, keď ešte konateľom bol.

Podstatné východiská zákonov a definície

Daňový nedoplatok definuje Zákon o správe daní (daňový poriadok) ako dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane. Daňový nedoplatok vzniká ihneď nasledujúci deň po lehote splatnosti dane, ak daňový subjekt nezaplatí daň v stanovenej lehote.

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 6 rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol. Ak správca dane doručí výzvu na zaplatenie v tejto lehote, začína nová šesťročná premlčacia lehota. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol, a doručenie výzvy na zaplatenie nemá vplyv na plynutie lehoty zániku práva; správca dane pritom na zánik práva prihliada automaticky.

Bývalý spoločník a trestná zodpovednosť vo vzťahu k nezaplatenému daniam

Predmetná téma zahŕňa aj otázky trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a osôb konajúcych za PO po vzniku náležitostí podľa zákona. Základom je, že PO môže spáchať trestný čin v rámci svojej činnosti cez zástupcov, pričom odpoveď na to, či a ako môže bývalý konateľ čeliť následkom, sa posudzuje v kontexte rozhodovania súdov a konkrétnych okolností prípadu.

Pri posudzovaní zodpovednosti bývalého konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je potrebné skúmať štyri kľúčové oblasti z Obchodného zákonníka a občianskeho práva: súkromnoprávnu zodpovednosť konateľa, zodpovednosť za porušenie povinností v rámci obchodného práva tretieho písmena, administratívnu a súdnu rovinu zodpovednosti a medziľudské vzťahy medzi spoločnosťou, spoločníkmi a veriteľmi.

Kľúčové podmienky náhrady škody voči konateľovi

• porušenie právnej povinnosti zo zákona alebo zo zmluvy; povinnosti konateľov upravujú najmä §65, §135, §135a a §136 ObZ;
• vznik škody;
• príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.

Voči bývalému konateľovi môže spoločnosť uplatniť nárok na náhradu škody len za podmienok, že všetky tri vyššie uvedené podmienky sú kumulatívne splnené. V praxi platí, že ak konateľ jednal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, môže dôjsť k oslabeniu alebo vylúčeniu zodpovednosti na základe liberačných dôvodov (napr. neodvrátiteľná prekážka, vecné uznesenie valného zhromaždenia atď.).

V prípade zásahu do procesu dorubovania dane po skončení funkčného obdobia možno hovoriť o špecifických situáciách, keď súčasťou rozhodovania sú dovolené aj otázky, kto zo štátnych orgánov rozhoduje o konkrétnych krokoch voči bývalému konateľovi. Dôležité je zohľadniť, že zodpovednosť bývalého konateľa za škodu môže spolupôsobiť s možnosťou uplatniť nárok na náhradu škody samotnou spoločnosťou, veriteľmi alebo likvidátorom.

Daňový nedoplatok a postúpenie pohľadávok

Postúpenie daňového nedoplatku upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. § 86 a nasledovné. Daňový úrad alebo colný úrad postúpi daňový nedoplatok, ktorý je dočasne nevymožiteľný, právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorou je Slovenská konsolidačná, a. s. Postúpením prechod práv na nakladanie s nedoplatkom, vrátane všetkých dokladov a informácií, na túto inštitúciu.

Nariadenie vlády SR č. 243/2025 Z. z. predstavuje tzv. generálny pardón alebo daňovú amnestiu, ktorej podmienky umožňujú odpustenie sankcií po zaplatení daňového nedoplatku v náhradnej lehote (1. januára 2026 až 30. júna 2026). Uplatnenie amnestie má špecifické podmienky: musí byť splnená minimálne evidencia nedoplatku u správcu dane k 30. 9. 2025 a zaplatený istina nedoplatku v stanovenom období. Ak sú splnené tieto podmienky, sankcie (pokuta, úrok z omeškania) zanikajú alebo sú odpustené, pričom zánik sankcií nastáva najskôr ku dňu 30. 9. 2026.

Je potrebné poznamenať, že nariadenie č. 243/2025 Z. z. sa výslovne nevzťahuje na vymoženie daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, kde pohľadávky vymáhajú exekučné subjekty. V praxi to znamená, že aj po uplatnení amnestie môžu ďalšie kroky smerovať k exekúcii, pokiaľ dlžník nedoplatky dobrovoľne neuhradí podľa podmienok amnestie.

Príklady a praktické poznámky

Uvedené príklady ilustrujú možné scenáre postúpenia daňového nedoplatku a uplatnenia daňovej amnestie:

• Daňový úrad eviduje daňový nedoplatok a postúpi ho na Slovenskú konsolidačnú; po uhradení istiny a splnení podmienok amnestie môže dôjsť k zániku sankcií a ich uplatnenie sa časovo viaže na obdobie 1. 2026 až 30. 6. 2026.
• Počas exekúcií môže byť vyžiadaná spoluúčasť daňového dlžníka na dobrovoľnom vyrovnaní s exekučnými účtami, pričom amnestia sa vzťahuje len na sankcie prislúchajúce k zaplatenej dani.
• Zrušenie živnosti alebo ukončenie podnikania neznamená automatické zániky daňových nedoplatkov; je potrebné ich vyriešiť podľa príslušných ustanovení ako súčasť vysporiadania záväzkov.

Všeobecné závery a praktické implikácie

Problematika zodpovednosti bývalých konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti a súvislosť s daňovými nedoplatkami je zložitá a zasahuje do viacerých oblastí práva - civilného, obchodného a daňového. Jej presné posúdenie závisí od konkrétnych skutkov, dôkazov o zavinení, dôkazov o vzniku škody a príčinnej súvislosti, ako aj od použiteľnosti liberačných dôvodov. Zákonné rámce, ako aj súdne rozhodnutia, kladú dôraz na ochranu záujmov spoločnosti a veriteľov, avšak aj na primerané a spravodlivé posúdenie zodpovednosti bývalého konateľa, najmä v kontexte možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody a prípadného vplyvu daňových nedoplatkov na ďalšie právne kroky.

tags: #zopovednost #byvaleho #spolocnika #za #danovy #nedoplatok

Populárne príspevky: