Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným často žije v presvedčení, že „firma je oddelená od neho“. V mnohých prípadoch to tak je - no nie vždy. V určitých situáciách totiž konateľ môže ručiť za záväzky spoločnosti aj vlastným majetkom.

Spoločnosť zodpovedá, konateľ riadi

Spoločnosť s.r.o. je právnická osoba, ktorá sama zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Konateľ je jej štatutár - osoba oprávnená konať za spoločnosť navonok. Bežne platí, že firma zodpovedá za škody, dlhy a záväzky. Lenže ak konateľ koná protiprávne, ľahkomyseľne alebo nečinne, môže za konanie v mene spoločnosti zodpovedať osobne.

Kedy konateľ zodpovedá za firmu?

#1 Porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou (§ 135a OBZ)

Konateľ je povinný konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami obchodnej spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy či jej spoločníkov, a neuprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Hoci pojem odborná starostlivosť nemá presnú definíciu, Najvyšší súd SR vo svojej judikatúre rozumie pod ňou povinnosť „konať s takou mierou odbornosti a pozornosti, aká sa od neho očakáva vzhľadom na jeho postavenie, skúsenosti a okolnosti prípadu.“

Konkrétny obsah a rozsah odbornej starostlivosti bude vždy závisieť od okolností prípadu, veľkosti firmy či skúsenosti a postavenie konateľa. To, čo je odborná starostlivosť pri konateľovi malej rodinnej firmy, sa nemusí rovnať očakávaniam pri manažérovi veľkého holdingu. Vo všeobecnosti ak však konateľ ignoruje finančné problémy, vedome spôsobí škodu či ak nevedie riadne účtovníctvo, môže byť osobne zodpovedný za škodu, ktorú tým firme alebo tretím osobám spôsobil.

#2 Zanedbanie povinnosti podať návrh na konkurz (§ 11 ods. 2 ZKR)

Ak je firma platobne neschopná alebo predlžená, konateľ má podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zákonnú povinnosť najneskôr do 30 dní podať návrh na konkurz. Ak to neurobí, a veritelia tým utrpia škodu, môže za ňu ručiť konateľ osobne, a to buď v celom rozsahu za vzniknutú škodu, alebo za časť pohľadávky veriteľa neuspokojenej v konkurze ukončenom pre nedostatok majetku dlžníka.

#3 Zodpovednosť za nezaplatené dane (§ 157a Daňového poriadku)

Finančná správa môže v prípade daňovej kontroly obchodnej spoločnosti ukončenej zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ako aj v prípade, ak má spoločnosť daňový nedoplatok vo výške aspoň 5.000 EUR, rozhodnúť tzv. diskvalifikácii konateľa a jeho vylúčenie z funkcie po dobu 3 rokov. Rozhodnutie nie je podmienené zavinením konateľa; stačí, že sú splnené predpoklady, ktoré vyplývajú z výsledku daňovej kontroly a nedoplatku. Tento konštrukt síce nepostihuje priamo majetok konateľa, ale predstavuje značné riziko pri výkone funkcie.

#4 Zodpovednosť za nezaplatené odvody a mzdy

Hoci Zákonník práce ani Zákon o sociálnom poistení neupravujú osobitnú zodpovednosť za nevyplatenie mzdy či odvodov, konateľ môže niesť postih cez náhradu škody voči spoločnosti (porušenie odbornej starostlivosti), ak spoločnosti vzniknú dodatočné náklady voči zamestnancom. Z tohto pohľadu má zodpovednosť konateľa široký dosah aj na situácie, ktoré osobitné zákony neprecizujú.

#4 Trestnoprávna zodpovednosť konateľa

Konateľ môže niesť aj osobnú trestnoprávnu zodpovednosť, ak jeho konanie naplní skutkovú podstatu trestného činu a nejde o trestný čin spáchaný právnickou osobou. Typicky ide o prípady:

• vedome nevypláca mzdy zamestnancom (§ 214 Trestného zákona),
• neodvádza zákonné odvody a dane (§ 278 Trestného zákona),
• skresľuje či manipuluje s účtovníctvom (§ 259 Trestného zákona),
• vedome poškodzuje veriteľov alebo zvýhodňuje len niektorých (§ 239 Trestného zákona).

Vážne prípady môžu viesť k trestu odňatia slobody. Ak konateľ odpovedá na otázky typu „potrebujem poradiť v konkrétnom prípade?“, je vhodné zvážiť právnu previerku pozície konateľa.

Praktické príklady z praxe

1. Zanedbané odvody a dane - spoločnosť pravidelne zráža zamestncom odvody a daň zo mzdy, ale ich neodvádza. Pri daňovej kontrole môže byť konateľ stíhaný podľa § 278 Trestného zákona; ak vznikne škoda spoločnosti, môže spoločnosť vyvodzovať zodpovednosť za konanie v rozpore s odborovou starostlivosťou.
2. Ignorovanie zadlženia a nevyhlásenie konkurzu - ak konateľ nekoná a spoločnosť sa nachádza v predĺžení, môže niesť osobnú zodpovednosť za škodu veriteľom a teoreticky aj voči spoločnosti samotnej.
3. Zvýhodňovanie „vybraných“ veriteľov - krátko pred podaním návrhu na konkurz zaplatí konateľ iba spriazneným dodávateľom; takéto jednanie môže spôsobovať trestný čin poškodzovania veriteľa a, ak vznikne škoda, aj konanie v rozpore s odborovou starostlivosťou.

Ako sa chrániť?

Viesť účtovníctvo riadne a priebežne - aj ako jednoosobová s.r.o. Monitorovať finančné zdravie firmy - ak hrozí insolventnosť, konať rýchlo. Neuprednostňovať vlastné záujmy - napríklad včas konzultovať problémy s odborníkmi a externými poradcami. Potrebujete poradiť v konkrétnom prípade?

Všeobecné úvahy a praktické otázky

Pred písaním článku si konateľ môže položiť niekoľko kľúčových otázok: Som si istý, že firma je zdravá a jej finančná situácia je jasná? Dokážem spätne preukázať, že som konal s odborovou starostlivosťou? Mám preukázateľne vedenú účtovnú a rozhodovaciu dokumentáciu? Riešil by som dnes rovnako firemné rozhodnutia, ktoré som urobil pred mesiacom?

Ako sa zodpovednosť konateľa vykladá v praxi? Ak váhate, povinnosti konateľa sú možno väčšie, než sa na prvý pohľad zdá - a preto je dôležité mať jasnú stratégiu riadenia a kontoktor zmlúv, financií a právnych rizík.

tags: #zopovednost #byvaleho #spolocnika #za #danovy #nedoplatok

Populárne príspevky: