Nielenže ide o o prvú zahraničnú firmu na tomto trhu, ale zároveň ide o doposiaľ najväčšiu emisiu. Celkom bolo od investorov získaných viac ako 727,3 miliónov českých korún. Obchodovanie s akciami spoločnosti Gevorkyan bude zahájené 1. Hodnota spoločnosti po úpise (post money valuace) predstavuje približne 4 131 miliónov českých korún. „Teší ma, že na trh START prichádzajú prvé zahraničné emisie. Je tiež vidieť, že kvalitná emisia nájde svojich investorov aj v dobe, ktorá IPO príliš nepraje. Navyše ide o najväčšiu emisiu na trhu START.“

Skvelú správu prezentoval na sociálnej sieti aj Roman Čmelík: „Jedna zo spoločností z nášho portflia - GEVORKYAN - sa dnes stala prvou slovenskou firmou, ktorá uskutočnila primárnu emisiu akcií na trhu PX START pražskej burzy a od investorov získala 727,3 mil. Kč, čím sa s prehľadom stala historicky najväčšou emisiou na trhu PX START a zároveň sa jedná o najväčšiu tohtoročnú emisiu na celej pražskej burze.“ Spoločnosť týmto dosiahla trhovú kapitalizáciu 4,13 mld. GEVORKYAN je rodinná firma, založená v r. 1996 na „zelenej lúke“ v Banskej Bystrici. Artur stavia na 50-ročných skúsenostiach dvoch generácií rodiny Gevorkyanovcov v oblasti práškovej metalurgie.

„Sme vývojovým dodávateľom pre väčšinu našich zákazníkov. Spravidla sa zmesi lisujú alebo vstrekujú do foriem a potom zapekajú pri veľmi vysokých teplotách. Najviac hrdý som ale na viac ako 150 zamestnancov.“

Možno to tak nevyzerá, ale nie sme firma pre normálnych ľudí. Naši kolegovia musia prácou žiť. Od roku 2010 spoločnosť Gevorkyan navýšila svoje tržby z hodnoty 4,7 miliónov eur na 54 miliónov eur v roku 2021. S priemernou dosahovanou EBITDA maržou 25,1 % medzi rokmi 2016 - 21 patrí spoločnosť z hľadiska prevádzkovej ziskovosti k svetovým premiantom odvetvia práškovej metalurgie. Zároveň patrí k najinovatívnejším spoločnostiam v tomto odvetví celosvetovo. Disponuje špičkovo vybaveným laboratóriom a R&D vývojovým strediskom. Viac ako 25 rokov spoločnosť GEVORKYAN úspešne napĺňa očakávania svojich zákazníkov využívajúc svoje dlhoročné skúsenosti v danej oblasti.

Na oddelení vývoja pracuje 17 inžinierov, ktorí vyvinú viac ako 150 nových výrobkov ročne. Spolupracuje so Slovenskou akadémiou vied a Univerzitou Cambridge. Pracuje na vývoji nových materiálov s výskumným ústavom vo Švédsku a v Kanade.

Emisie a ich dopady na slovenský priemysel

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Emisie skleníkových plynov v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorý pokrýva hlavne energetiku a priemysel, vlani poklesli o rekordných 15,5 %. Vyplýva to z najnovších údajov za rok 2023, ktoré členské štáty začiatkom apríla zahlásili Európskej komisii. Na Energie-portal.sk sme o celkovej štatistike referovali už vo včerajšom článku.

K najväčšiemu prepadu došlo v rámci EÚ došlo v elektroenergetike, pod čo sa podpísala najmä menšia výroba uhoľných a plynových elektrární. Čo dáta hovoria o podnikoch na Slovensku? Ktoré firmy vlani vypustili najviac emisií a ako sa situácia zmenila medziročné? Na čísla sme sa pozreli bližšie. Kompletné dáta si môžete stiahnuť cez odkaz v závere tohto textu.

Celkové emisie skleníkových plynov na Slovensku dlhodobo klesajú. Posledné dostupné dáta SHMÚ za rok 2022 hovoria o produkcii emisií ekvivalentu CO2 (CO2 ekv.) na úrovni 37,12 miliónov ton. Teraz sú však známe aj aktuálnejšie čísla za rok 2023. Steel Košice. Podnik vlani vypustil do ovzdušia 7,96 mil. ton emisií skleníkových plynov, čo bolo oproti predošlému roku 2022 (7,32 mil. ton). V rebríčku ďalej nasleduje rafinéria Slovnaft s produkciou 1,02 mil. ton ekv. CO2, čo bolo približne na úrovni predošlých rokov.

Medzinárodný kontext a ciele

U. S. r. o. Európska únia a 195 ďalších signatárov Parížskej dohody predložili svoje národné záväzky na zníženie emisií skleníkových plynov na svojom území. Väčšina krajín deklarovala dlhodobejšie záväzky nad rámec týchto národných záväzkov, zvyčajne zamerané na rok 2030, najčastejšie na nulové čisté emisie (net-zero) v roku 2050. Prehľad zahŕňa Európsku úniu a všetky krajiny, ktorých podiel na celosvetových emisiách CO2 prekročil 1 % v roku 2018.1 Záväzky čistej nuly v niektorých prípadoch znamenajú uhlíkovú neutralitu (zahŕňajúcu emisie CO2), v iných klimatickú neutralitu (zahŕňajúcu emisie všetkých skleníkových plynov).

Okrem národne stanovených príspevkov (Nationally Determined Contributions, NDCs) nájdete v odkazoch aj národné profily na webe Climate Action Tracker (CAT) a ďalšie zdroje informácií. 1. Kontroverzná daň z uhlíka za vykurovanie a emisie z pohonných hmôt dostala v reforme trhu s uhlíkom zelenú. Zákonodarcovia EÚ sa po dlhých rokovaniach dohodli na novej podobe trhu s uhlíkom. Trh s uhlíkom doteraz spoplatňoval emisie približne 10-tisíc priemyselných podnikov a elektrární. Po novom budú za emisie CO2 platiť aj domácnosti. Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, naopak, nebudú musieť platiť dodatočné náklady na uhlík, pretože ide o „citlivé“ sektory.

Nová cena uhlíka sa bude vzťahovať na benzín, naftu a vykurovacie palivá, ako je zemný plyn či uhlie. Oblasť budov a stavebníctva zodpovedá za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Budovy preto hrajú kľúčovú rolu v európskych plánoch na znižovanie emisií skleníkových plynov. Nakoniec sa vyjednávači dohodli, že od roku 2027 spoplatnia emisie uhlíka pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív v cestnej doprave a vo vykurovaní s cenovým stropom 45 eur za tonu emitovaného uhlíka. Zahrnutie nových sektorov do obchodovania s emisiami sa dotkne najmä domácností z chudobnejších členských štátov EÚ, ktoré sa vo vykurovaní spoliehajú na zemný plyn, olej a uhlie. Nová schéma prinesie vyššie ceny pohonných hmôt. Podľa dohody bude fond predstavovať 87 miliárd eur a členské štáty z neho budú môcť čerpať od roku 2026, čo je o rok skôr, než začne platiť nová cena uhlíka pre domácnosti.

Etická a environmentálna dohoda na globálnej úrovni

3. Ministri Konžskej demokratickej republiky a Brazílie počas rokovaní COP15 v Montreale. Výsledok samitu na ochranu biodiverzity COP15, ktorý sa pred pár dňami uzavrel v Montreale, môžeme prirovnať k Parížskej klimatickej dohode. Nejde o právne záväzné ciele. Podľa vedcov prechádza naša planéta šiestym obdobím vymierania druhov. Podľa odhadov môže do konca tohto storočia vyhynúť, alebo takmer vyhynúť, niekoľko desiatok percent druhov, stratia sa celé ekosystémy.

Kľúčovým prvkom dohody je záväzok do roku 2030 zaistiť ochranu minimálne 30 percent rozlohy svetovej pevniny a morí. V súčasnosti sa takáto ochrana vzťahuje len na približne 17 percent súše a 10 percent rozlohy svetových morí. Do roku 2030 by sa malo vynaložiť na ochranu biodiverzity 200 miliónov dolárov z verejných aj súkromných zdrojov. Do roku 2025 by sa mal zvýšiť na minimálne 20 miliárd dolárov aj príspevok na ochranu prírody v chudobných krajinách sveta, čo predstavuje takmer dvojnásobok súčasnej sumy. Dôležitou súčasťou dohody je záväzok ukončiť všetky verejné subvencie pre aktivity, ktoré poškodzujú prírodu. Jednou z najškodlivejších foriem subvencií je podpora pre fosílny priemysel. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa v roku 2021 celosvetovo takmer zdvojnásobila na 700 miliárd amerických dolárov.

Environmentálne reformy a európske kroky

Tým sa však problémy nekončia. Veľkým ohrozením biodiverzity môže byť priemyselné, masové poľnohospodárstvo. Veľkú environmentálnu záťaž predstavuje živočíšna výroba. Priemerné množstvo vody potrebné na kalóriu hovädzieho mäsa je dvadsaťkrát väčšie než pri kalórii obilnín. Ďalšími formami environmentálne škodlivých dotácií môže byť podpora povrchovej ťažby surovín, podpora osobnej automobilovej dopravy na úkor verejnej či subvencovanie rybolovu. O záveroch biodiverzitného samitu hovorili v utorok ministri životného prostredia EÚ. V júni 2022 predstavila Európska komisia zákon o obnove prírody. Cieľom je zvrátiť drastické zhoršovanie biodiverzity v Európe, kde je len 15 percent habitatov v dobrej kondícii. Komisia totiž navrhla prísnu interpretáciu princípu nezhoršovania: v oblastiach určených na obnovu prírody už krajiny nesmú dovoliť zhoršenie situácie. Súčasne, ak už oblasť prešla obnovou prírody, situácia sa v nej nesmie spätne zhoršiť. Niektoré krajiny - ako Francúzsko či Luxembursko - prísnu interpretáciu podporujú.

Štáty sa dohodli na strope na plyn. Začne platiť 15. februára a má trvať jeden rok. Cena na európskych burzách ním bude obmedzená na 180 eur za MWh. Eurokomisia je však pripravená opatrenie zrušiť, ak naruší dodávky skvapalneného plynu. Spotreba plynu na Slovensku stúpa. Väčšina európskych krajín sa ním pritom snaží šetriť, viac ako na Slovensku spotreba stúpla len na Malte. Nemecko a Francúzsko chcú dorovnať americké priemyselné dotácie. Európa hľadá spôsob, ako vyriešiť problém s konkurencieschopnosťou, ktorú spôsobí americký inflačný zákon. Ten totiž štedro podporí výrobu elektromobilov v USA. Veľké európske krajiny volajú po uvoľnení európskych pravidiel pre štátnu pomoc. Spotreba uhlia ešte narastie. Zvýšenie spotreby na tento rok predpokladá Medzinárodná energetická agentúra. Vinu na tom majú problémy francúzskych jadrových elektrární, najviac však zvýšili objemy Nemecko a Poľsko.

Taiwan chce investičnú dohodu s EÚ. Únia krajinu označila za potenciálneho obchodného partnera v roku 2015, odvtedy však pokrok nenastal. Nová vlna pandémie v Číne vzbudzuje obavy. Washington aj Európa si uvedomujú, že by mohla znovu obmedziť dodávky pre priemysel. Európsky parlament podporí rýchlejšie povoľovanie pre zelenú energiu. Kratšie lehoty pre obnoviteľné zdroje sú súčasťou plánu REpower EU, ktorý má reagovať na klimatickú krízu aj vojnu na Ukrajine. Členské štáty neveria v nový cieľ obnoviteľných zdrojov. Európska komisia navrhuje zvýšiť cieľ využívania zelenej energie do roku 2030 na 45 percent. Dnes je nastavený na 40 percent a väčšina členských krajín si nemyslí, že jeho zvýšenie je realistické.

Poľnohospodárske ceny rástli aj v treťom štvrťroku 2023. Hlavnou príčinou je ruský útok na Ukrajinu. Únia prijala zatiaľ najslabší balík sankcií. Obsahuje zmrazenie majetkov ruských sudcov a politických strán, zákaz exportu vojenských materiálov a investícií do banského priemyslu. Maďarsko však zablokovalo niekoľko kľúčových osôb. Do Európy prúdi sankcionované drevo. Bielorusko využíva krajiny ako Kazachstan a Kirgizsko na dovoz svojich materiálov do Európskej únie. Bicyklový priemysel môže byť dôležitým zamestnávateľom. Môžu v ňom nájsť miesto ľudia, ktorí oň prídu v automobilovom odvetví pri prechode na zelenú mobilitu. Nemecko investuje takmer dve miliardy do nabíjačiek elektrických áut. Európska komisia dala zelenú novej schéme, ktorá má postaviť 900 rýchlych nabíjačiek. V Nemecku by tak mala byť dostupná každých pár minút. Nemecko otvorilo prvý LNG terminál. Plány na jeho vytvorenie sa pritom začali až po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári, verejný projekt bol dokončený nevídane rýchlo.

Slovensko má šieste najnižšie platy z EÚ. Úplne najnižšie sú v Bulharsku, Maďarsku a Poľsku. Podľa poslednej správy OECD objem finančnej podpory pre agrosektor v rokoch 2019 až 2021 dosiahol rekordné úrovne. Veľkosť podpory sa však medzi jednotlivými krajinami stále líši. OECD si nevšíma len priame dotačné podpory individuálnym poľnohospodárom, ktoré spravidla tvoria najväčšiu časť podpory, ale aj všeobecnú podporu poľnohospodárskych služieb vrátane investícií do vedy a inovácií v sektore, do infraštruktúry alebo pozemkových úprav či do marketingu a reklamy domácej produkcie. Európska únia v roku 2021 do podpory poľnohospodárskeho sektora dala 0,67 percenta HDP. Hlavným zdrojom peňazí je Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Európska podpora poľnohospodárstva má klesajúci trend. Pred vyše tridsiatimi rokmi bola takmer štvornásobná, keď dosahovala 2,67 percenta.

1. Národný emisný systém a jeho dopady na priemysel
2. Význam Gevorkyan a jeho výhľad na medzinárodné trhy
3. Ekologické a politické rámce v Európe a globálne

tags: #emisia #slovenskych #podnikov #na #svetovych #burzach

Populárne príspevky: