Autorka: PhDr. Život obyvateľstva na Slovensku, práve tak ako v iných krajinách, poznačila na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia svetová hospodárska kríza. Jej vznik sa síce spája s krachom na newyorskej burze v októbri 1929, ale prvé krízové príznaky národohospodári zaznačili už niekoľko rokov vopred.

Na Slovensku, kde sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom, priniesla najničivejšie následky agrárna kríza. Jej sprievodným, vari najcitlivejším znakom bol mimoriadny nárast nezamestnanosti. Pre slovenskú ekonomiku bolo pritom typické, že ani v čase dočasnej hospodárskej konjunktúry na konci 20. rokov sa zamestnanosť slovenského priemyslu nedostala na predvojnovú úroveň a preľudnené dediny so svojimi úzkymi pásikmi polí nedokázali absorbovať prebytok ponúkaných pracovných síl. Kríza priniesla nielen zbedačenie, ale vyvolávala tiež strach a beznádej u väčšiny obyvateľstva. Stala sa zdrojom tisícok exekúcií a konkurzov, v ktorých roľnícke mnohodetné rodiny strácali doslova strechu nad hlavou.

Boje o prekonanie následkov krízy začali v celom štáte rôzne inštitúcie, počnúc vládou, parlamentom, záujmovými profesionálnymi združeniami až po „mladistvý“ Krajinský úrad, ktorý krátko predtým začal činnosť a nemal ešte dostatok finančných prostriedkov ani skúsených odborníkov na riešenie takých mimoriadne vážnych problémov. Zákonné normy a úpravy predchádzajúcich ekonomicko-sociálnych zákonov, ktoré navrhla vláda na likvidáciu sociálnych ťažkostí, sa v situácii na Slovensku nedali realizovať, pretože neboli vytvorené základné podmienky na uskutočnenie protikrízových opatrení.

Kritikom beznádejnej situácie boli nielen opozičné politické strany, ale predovšetkým mladá generácia. Napokon i predstavitelia slovenských krídel vládnych, celoštátne organizovaných strán boli prinútení konštatovať, že riešiť krízu na Slovensku len žandárskym zastrašovaním nie je možné. Politický a ekonomický vývoj na Slovensku ovplyvnila na prelome 20. a 30. rokov hospodárska kríza označovaná „veľká, najničivejšia, celosvetová“.

Oficiálny začiatok krízy sa spája s krachom na newyorskej burze v dňoch 24. - 29. októbra 1929, no príznaky sa objavovali už v polovici 20. rokov v textilnom priemysle a v produkcii či odbyte niektorých potravinárskych odvetví. Mimoriadne hospodárske problémy zasiahli nielen vnútornú ekonomiku, ale negatívne vplývali aj na medzinárodný obchod, zahranično-politické vzťahy a vnútropolitický život zasiahnutých krajín. Každá krajina zažila krízu po svojom, v závislosti od odkázanosti na dovoz surovín, exportu a štruktúry hospodárstva.

Na celom svete bola kríza na prelome 20. a 30. rokov najrozsiahlejším javom v dovtedy vývoji svetovej ekonomiky. Postihla všetky štáty a postupne všetky odvetvia hospodárstva, rozvrátila medzinárodné obchodné vzťahy a viedla k hospodárskej vojne všetkých proti všetkým. Hospodárska kríza priniesla aj krach liberalistických princípov voľnej súťaže a vyvolala nutnosť štátnych zásahov do hospodárstva, ktoré nadobudli v každej krajine iný charakter a postupnosť. Na zasadaniach štátnikov a národohospodárov sa čoraz častejšie objavovali názory na štátom riadené hospodárstvo a dlhodobé plány zamerané na spotrebiteľské potreby, aby sa zabránilo vzniku prebytočných zásob a ďalších kríz.

Medzinárodné integrované snahy, vrátane Paneurópy a podunajských krajín, ako aj Medzinárodného agrárneho Burea, hľadali riešenia. Do tohto procesu vstúpil aj Keynes, ktorý prisudzoval význam štátno-regulačným zásahom. Delegácie európskych štátov sa schádzali a vymieňali skúsenosti na stretnutiach organizovaných Spoločnosťou národov a inými inštitúciami. Z týchto aktivít vzišli myšlienky na celoplošné riešenia krízy, ktoré by zohľadnili globálny charakter problémov, nie len lokálne.

Na Slovensku i v ČSR sa ukázalo, že agrárna kríza zasiahla najtvrdšie dediny a poľnohospodársku produkciu. Ceny poľnohospodárskych výrobkov klesali výraznejšie než ceny výrobkov priemyselných a spotrebných, čo spôsobovalo existenčné problémy pre drobných a stálych roľníkov, pretože často neboli schopní získať späť ani investované náklady. Z tohto dôvodu časť pôdy ostávala neobrobená a dochádzalo k prepúšťaniu poľnohospodárskych robotníkov. Klimatické poruchy, ako mimoriadne krutá zima 1928-1929 a suchá 1932, zhoršili situáciu v rastlinnej produkcii a znížili aj skutočný dôchodok poľnohospodárov.

Na agrárne preľudnenom Slovensku najväčšiu skupinu obyvateľstva tvorili dediny a poľnohospodárski robotníci. Koncom 20. rokov existovalo na Slovensku 2 008 veľkostatkov, ktoré poskytovali prácu aj bývanie pre časť robotníkov a stálych pracovníkov, no počas krízy mnohí prišli o zamestnanie a strechu nad hlavou. Oficiálne správy tvrdili inak, no verejnosť zaznamenávala hladujúce deti a biedu vidieckych rodín. Najpresnejšie informácie prinášali notárske hlásenia. Agrárna kríza znamenala najkrutejšie následky na životoch väčšiny slovenského obyvateľstva.

Počas hospodárskej krízy sa v ČSR vytvárali koaličné vlády vedené agrárnikmi, pričom výmenné zmluvy, zákonné úpravy a štátne zásahy sa stávali častejšími a razantnejšími. Vláda vedená Františkom Udržalom podala demisiu v deň volieb 27. októbra 1929. Kríza tak v ČSR vyvolala potrebu reorganizácie politických síl a hľadanie nových riešení s cieľom zmierniť masívnu nezamestnanosť a zhoršujúce sa životné podmienky v priemysle a agrárnom sektore.

Kríza na Slovensku vyústila do dlhodobého poklesu priemyselnej výroby a ťažkej nezamestnanosti. V roku 1931 sa kríza na Slovensku prejavila naplno; za polrok od 1. júna 1930 do 15. januára 1931 sa v ČSR zastavila prevádzka v 610 priemyselných závodoch. Odhadovaná nezamestnanosť bola okolo pol milióna ľudí. Zaniklo 644 tovární v rokoch 1928 - 1934 a v roku 1934 zostalo zamestnaných iba 655 000 robotníkov v československom priemysle, čo bolo o 35 000 menej ako v roku 1928. Na Slovensku kríza postihla najmä textilný a drevársky priemysel. Znižovanie miezd zasiahlo aj reálnu hodnotu miezd o približne tretinu.

Napriek ťažkostiam dokázala časť spoločnosti reagovať humanitnými akciami a zbierkami, ktoré však neriešili dlhodobé ekonomické problémy. Kríza tiež viedla k rastu politickej aktivity a k diferenciácii strán, čo sa prejavilo aj v parlamentných a vládnych štruktúrach. Demokratický charakter štátov si zachovali Francúzsko, Anglicko, Holandsko, Švajčiarsko, Belgicko, severské krajiny a Československo, hoci čelili veľkým ekonomickým a vnútropolitickým problémom.

V konečnom dôsledku kríza zmenila smerovanie hospodárskej politiky smerom k väčšiemu štátnemu zásahu a k úvahám o ekonomickom plánovaní. Tieto myšlienky sa rozšírili aj na európsku pôdu, kde čoraz viac štátov začalo uvažovať o koordinovaných protikrízových opatreniach a o nových formách hospodárskej spolupráce.

tags: #nova #hospodarska #kriza

Populárne príspevky: