Zákonom č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, sa okrem iných zákonov legislatívne upravil a doplnil aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) o ustanovenie, ktoré vymedzuje povinnosť daňovníka platiť sumu minimálnej dane, ktorej výška závisí od dosiahnutého zdaniteľného príjmu daňovníka, ale nie od vykázaného základu dane. To znamená, že sumu minimálnej dane je povinná platiť už za zdaňovacie obdobie 2024 podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 právnická osoba, ak spĺňa postavenie podnikateľa podľa § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. čl. Táto legislatívna úprava ZDP sa dotkla viacerých ust. § 46b o minimálnej dani právnickej osoby. Touto novelou ZDP sa doplnil § 46b v ods. 7 ZDP, v ktorom sú uvedení daňovníci, ktorí minimálnu daň neplatia, o ďalšieho daňovníka.

Podľa doplneného písm. g) v ods. ktorého dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu s odkazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. Ust. § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1.1.2025 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31.12.2024. Pri podaní daňového priznania po 31.12.2024 sa registrovaný sociálny podnik považuje za daňovníka, ktorý neplatí minimálnu daň podľa § 46b ods. Otázka č. - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2025 [týka sa ust. § 46b ods 7 písm. g) ZDP neplatenia minimálnej dane po novele č. 278/2024 Z.z. Otázka č. …

Otázka č. Poznámka: V prípade, že daňový subjekt použije a predloží správcovi dane za ZO 2024 iný vzor daňového priznania, napr. Otázka č. Poznámka: Ak daňovníkovi vznikla povinnosť platiť sumu minimálnej dane alebo jej pomernú časť, je povinný vyplniť všetky tabuľky týkajúce sa minimálnej dane a údaje v daňovom priznaní v súvislosti s minimálnou daňou. daňovník uplatňujúci si polovičnú výšku minimálnej dane podľa § 46b ods. daňovník, ktorý v príslušnom zdaňovacom období započítava minimálnu daň podľa § 46b ods. II. K 1. 1. daňovník uvádza ustanovenú sumu minimálnej dane podľa § 46b ods. ktorý je možné započítať na daňovú povinnosť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa podmienok uvedených v § 46b ods.

Táto časť textu tiež uvádza, že v súvislosti s doplnením legislatívnej úpravy minimálnej dane právnickej osoby dochádza v ďalších nadpisoch a riadkoch tlačiva DPPO k doplneniu slov „minimálna daň“ v príslušných gramatických tvaroch a že daňovník má uvádzať sumu minimálnej dane na úhradu v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

Odpoveď na otázky často súvisí s tým, že výška minimálnej dane je naviazaná na dosiahnuté zdaniteľné príjmy, nie na vykázaný základ dane a že pri minimálnej dani nie je ustanovená podmienka, aby právnická osoba bola platiteľom DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

Podľa § 46b ZDP právnické osoby, ktoré vzhľadom na veľkostné kritériá nedosahujú podmienky na zníženie alebo na odklad minimálnej dane, sú povinné zaplatiť minimálnu daň v plnej výške. Pri zníženom vyťažení alebo pri započítaní úľav zo zahraničia môže dôjsť k započítaniu alebo k zníženiu výšky minimálnej dane v súlade s uvedenými ustanoveniami.

Praktické príklady ukazujú situácie, kedy sa minimálna daň platiť musí alebo či existuje možnosť jej zníženia na polovicu vďaka uplatňovaniu zníženia zo zdravotného postihnutia alebo iných úprav. Napríklad pri hospodárskom roku a pri zmene zdaňovacieho obdobia v roku 2024, alebo pri započítaní daňovej straty, čo môže viesť k zaplateniu pomerného podielu minimálnej dane, alebo k úplnému započítaniu rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vykázanou v priznaní.

Ďalšie príklady sa týkajú prepočtu priemerného evidenčného počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím a dosiahnutých zdaniteľných príjmov, ktoré určujú výšku veľkostného kritéria a tým aj výšku minimálnej dane alebo jej pomernej časti. V prípade, že zamestnanci so zdravotným postihnutím tvorí menej ako 20 % zo všetkých zamestnancov, môže dôjsť k plnej sume minimálnej dane; naopak, vyšší podiel môže viesť k zníženiu na polovicu.

Otvára sa tiež otázka, ako sa postupuje pri zápise a splynutí dvoch daňovníkov, ktoré sú účtovnými nástupcami, alebo pri zrušení daňovníka bez likvidácie a následnom vzniku právneho nástupcu. V takom prípade sa uplatní minimálna daň za zdaňovacie obdobie pred zlúčením, ak bola daňová strata alebo nízka daň oproti veľkostnému kritériu.

Prehľad kľúčových pravidiel minimálnej dane

• Výška minimálnej dane je naviazaná na dosiahnutý zdaniteľný príjem, nie na vykázaný základ dane.
• Prvýkrát sa použije pri podaní daňového priznania po 31.12.2024 pre registrované sociálne podniky.
• Polovica minimálnej dane je možná len za určitých podmienok podľa § 46b ods. 3 ZDP a za predpokladu splnenia podmienok v súčasnosti platných vyhlášok a nariadení.
• Na zahraničné subjekty a na nezmluvné štáty sa vzťahujú špecifické pravidlá o minimálnej dani a ich povinnosť vyplýva z trvalej prevádzky a z prítomnosti zdaniteľných príjmov na území SR.
• V prípade zlúčenia, zrušenia alebo vzniku právnych nástupcov platia špecifické pravidlá týkajúce sa zdaňovacieho obdobia a minimalizácie povinností na minimálnu daň podľa veľkostného kritéria.

Treba sledovať aktualizácie tlačív a vzorov daňových priznaní podľa MF SR, ktoré sa môžu meniť na základe novely a vydávania nových vzorov tlačív na zabezpečenie jednotného postupu pri podávaní DPPO podľa § 15 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a súvisiacich ustanovení v ZDP.

Všetky uvedené informácie sú určené na porovnanie a lepšie pochopenie, ako a kedy vzniká povinnosť platiť minimálnu daň a kedy môže dôjsť k zníženiu alebo k jej plnému alebo čiastočnému odpusteniu na základe uvádzaných podmienok.

tags: #kedy #nemusi #pravnicka #osoba #platit #zalohy

Populárne príspevky: