Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak len do hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dôležité je uvedomiť si, že dedič zodpovedá za všetky dlhy ktoré vznikli počas poručiteľovho života, ak smrťou poručiteľa nezanikli - zanikajú len tie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, napr. vyživovacia povinnosť. Ak je dedičstvo predlžené (čiže ak je hodnota zdedených dlhov vyššia než hodnota zdedeného majetku), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Veriteľom to môže byť výhodné v tom, že majú dohľad nad tým, za koľko sa zdedený majetok predá.
Notár v konaní o dedičstve len formálne deklaruje prechod práv a povinností, ale dedič zodpovedá za všetky dlhy ktoré smrťou poručiteľa nezanikli. Hoci teda notár v dedičskom konaní dlh do dedičstva nezaradí (ak sa veriteľ neprihlásil), neznamená to automaticky že dlh zanikol. Ako ochranu dedičov pred dlhmi ktoré by sa mohli objaviť neskôr, možno použiť v rámci dedičského konania tzv. konvokáciu - ide o výzvu veriteľom formou verejnej vyhlášky. Veritelia sú v tomto prípade vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky v stanovenej lehote s poučením, že pokiaľ pohľadávky neprihlásia, dedičia už za tieto dlhy ďalej nezodpovedajú.
Uvedené však platí len v prípade, ak na úhradu pohľadávok tých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky oznámili, bude použitá celá hodnota dedičstva. Pohľadávky, ktoré majú v uspokojovaní prednosť, stanovuje zákon (náklady pohrebu, trovy konania, výživné, dane a poplatky, zabezpečené pohľadávky, ostatné pohľadávky). Ak poručiteľ nezanechá žiaden majetok resp. zanechá len majetok nepatrnej hodnoty, súd prostredníctvom notára vydá túto hodnotu tomu, kto sa postaral o pohreb. V tomto prípade nejde o dedenie v pravom zmysle slova. Osoba nie je ani označená ako dedič, pretože dedičské konanie sa v prípade nepatrného majetku zastavuje.
Osoba nezodpovedá za poručiteľove dlhy a to ani v rozsahu vydaného nepatrného majetku. Ak je dedičstvo predlžené, dedič môže svoje dedičstvo odmietnuť. Môže to urobiť ústnym vyhlásením na súde, alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Ak má dedič zástupcu, tento zástupca môže za dediča dedičstvo odmietnuť len vtedy, ak ho na to jeho splnomocnenie výslovne oprávňuje. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť svoje vlastné výhrady alebo podmienky a nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už nemožno odvolať, ale nemožno odvolať ani to, ak dedič vyhlási že dedičstvo neodmieta. Dedič musí dôsledne zvážiť, čo vyhlási. Po odmietnutí dedičstva nastupujú zo zákona na miesto dediča jeho potomkovia, prípadne ich deti alebo vnuci.
Pokiaľ všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov (vtedy sa už nenazýva dedičstvom - volá sa odúmrť - a takýto majetok spravuje okresný úrad). Nie vždy je však odmietnutie dedičstva najvhodnejším riešením, najmä ak je predmetom dedenia nehnuteľnosť v spoluvlastníctve. Zdedenie dlhov môže dediča zastihnúť v rôznych životných situáciách. Najdôležitejšie je vždy začať komunikovať s veriteľom.
V prípade úmrtia blízkeho a vedomosti o tom, že má úver, je potrebné čo najskôr kontaktovať veriteľa. Banka môže napríklad úročenie pozastaviť až do skončenia dedičského konania. Podobne aj iní veritelia sú často ochotní počkať až do skončenia dedičského konania a nekonajú ďalšie kroky, ktoré by navýšili dlh. Táto komunikácia s veriteľmi je mimoriadne dôležitá, pretože dedičské konanie alebo iné vysporiadanie dedičstva môže trvať aj rok alebo niekoľko rokov a ak veritelia o smrti poručiteľa nevedia, alebo s nimi nikto nekomunikuje, môžu konať ďalej (dlh predať, žalovať a pod.).
Často je predmetom dedičstva nehnuteľnosť zaťažená hypotekárnym úverom. Ak bol poručiteľ poistený pre prípad smrti a nejde o situáciu vylúčenú z poistenia, poisťovňa zvyčajne splatí dlh priamo banke. Predmetom dedenia môže byť však aj úver, ktorý nie je poistený. Ak dedič má finančné prostriedky na vyplatenie úveru, nie je potrebné čakať na koniec dedičského konania. Ak dedič nemá prostriedky na vyplatenie celého úveru, môže podpísať dohodu o pristúpení k záväzku.
Ak dedič nie je schopný splácať pôvodné splátky, môže požiadať banku o predĺženie doby splatnosti a tým o zníženie mesačnej splátky. Mnoho dedičov si uvedomuje potenciálne riziká do budúcnosti. Ak je výška dlhov neúnosná a je predmetom dedičstva nehnuteľnosť, vhodné je ešte počas života poručiteľa iniciovať oddlženie splátkovým kalendárom (tzv. osobný bankrot). Oddlžením dlžník dosiahne ochranu pred veriteľmi, zastavenie exekučných konaní a možnosť zbaviť sa časti dlhov; veriteľom bude platiť v splátkach podľa súdom určeného kalendára. Ak dôjde k schváleniu tohto kalendára, smrť dlžníka má za následok, že veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky od dedičov iba v rozsahu stanovenom kalendárom.
Samotné oddlženie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávok vylúčených z uspokojenia. Tieto pohľadávky nadobudnú charakter. Záverom je potrebné uviesť, že prechod dlhov môže nastať v rôznych štádiách (mimosúdne, súdne, exekučné). Ak dedičia vstupujú vo fáze, keď sú dlhy vymáhané súdne, súd z úradnej povinnosti postupuje tak, že konanie preruší do skončenia dedičského konania alebo pokračuje s domnelými dedičmi. Ide o procesnoprávne rozhodnutie súdu; na zodpovednosti dediča to nič nemení. Dedičia môžu uplatňovať tie isté námietky voči dlhu a veriteľovi ako by to urobil aj zosnulý dlžník (napr. námietky premlčania, zánik dlhu úhradou, bezúročnosť a bezpoplatkovosť pri nesplnení zákona). Ak je dlh vymáhaný v exekučnom konaní, smrť dlžníka je vždy dôvodom na odklad exekúcie až do skončenia dedičského konania.
tags: #dlh #po #skonceni #dedicskeho #konania #v