Každý Slovák, ktorý pracuje v Nemecku, sa podieľa na nemeckom daňovom systéme. V Nemecku funguje tzv. systém progresívneho zdaňovania, čo v praxi znamená, že daňová sadzba sa odvíja od výšky zárobku. Inými slovami, sadzba dane z príjmu fyzických osôb sa zvyšuje so zvyšujúcim sa zdaniteľným príjmom. Nakoľko nemecký daňový systém nezohľadňuje infláciu, daň stúpa s každým zvýšením hrubej mzdy viac ako samotný príjem, čo spôsobuje, že reálny príjem klesá.

Základné tarifné pásma v Nemecku pre rok 2020 a ich výškové rozpätia

• Tarifné pásmo 1: nulová zóna - nezdaniteľné minimum (9.408 € v roku 2020)
• Tarifné pásmo 2: spodná zóna - progresívna sadzba daní stúpa zo 14% na 24%
• Tarifné pásmo 3: stredná zóna - progresia sadzby stúpa z 24% na 42%
• Tarifné pásmo 4: vyššia zóna - progresívna sadzba 42%
• Tarifné pásmo 5: proporčná zóna - daňová sadzba 45% (tzv. daň bohatých)

Tarifné pásma v Nemecku podľa výšky príjmu pre rok 2020 sú nasledovné: Ročný zárobok v hrubom - Tarifné pásmo: 0,00 € - 9.408 € (0%), 9.408 € - 57.052 € (14% - 42%), 57.052 € - 270.501 € (42%), 270.501 € a viac (45%).

Na základe vyššie uvedených daňových sadzieb existuje skupina ľudí, ktorá dane nemusí platiť vôbec. Sú to všetci tí, ktorých ročný príjem neprevýši tzv. základné nezdaniteľné minimum (Grundfreibetrag). Hranica nezdaniteľného minima sa každoročne zvyšuje. Pre rok 2020 je táto hranica stanovená na 9.408 €. Každé ďalšie zarobené euro navyše už podlieha zdaneniu.

Kroky výpočtu dane a definícia príjmu v Nemecku

Výpočet dane prebieha v niekoľkých krokoch. Na začiatku výpočtu dane je príjem jednotlivca. Preto je dôležité upresniť si, čo slovo príjem znamená. Pojmom Einnahmen je označené všetko, čo v danom kalendárnom roku jednotlivec zarobí. V prípade zamestnancov tvorí najväčšiu časť týchto príjmov hrubá mzda. Daňový úrad k tomu započítava aj rôzne príspevky a náhrady mzdy, napr. príspevky pri práceneschopnosti, či vdovské a sirotské príspevky. Tento príjem zahŕňa aj vecné dávky ako príspevky na stravovanie a ubytovanie alebo iné výhody, ako poskytnutie služobného auta na súkromné účely.

Ďalším krokom je stanovenie výšky tzv. Einkünfte, teda príjmov, ktoré zostanú potom, čo sa od príjmov (Einnahmen) odrátajú výdavky. Pre zamestnancov to znamená, že v daňovom priznaní je možné uviesť všetky náklady spojené s ich prácou, ako tzv. Werbungskosten. Patria sem cestovné náklady, náklady na vedenie dvojitej domácnosti, náklady na odborné knihy, ďalšie školenia, pracovné odevy, a ďalšie. Paušálne zohľadňuje daňový úrad pre každého zamestnanca náklady vo výške 1 000 €. Inak povedané, každému zamestnancovi je automaticky odrátaný od celkových príjmov paušál 1 000 €. Každý, kto má preukázateľne vyššie náklady, ich môže uviesť v daňovom priznaní a tak znížiť svoj daňový základ.

Ďalším krokom je výpočet celkového príjmu. K príjmom zo mzdy očistenej od nákladov sa pridajú zisky z prenájmu bytu či pozemku a zisk z investícií na akciových trhoch. Ak zamestnanec takéto príjmy nemá, prechádza k ďalšiemu kroku výpočtu.

Od príjmov sa odpočítajú osobitné výdavky ako napr. cirkevnú daň a výživné, mimoriadne náklady a zohľadňuje sa nezdaniteľná položka na deti.

Porovnanie Nemecka s inými krajinami a vplyv na čistý príjem

V porovnaní s inými krajinami majú sa zamestnanci v Nemecku často vyššie daňové sadzby v dôsledku progresívneho systému a absencie inflácie v reakcii na hrubé mzdy. V rámci EÚ existujú dva odlišné prístupy k daniam z príjmu; medziročné rozdiely v čistom príjme sú citeľné nielen medzi krajinami, ale aj medzi domácnosťami. Priemerné očakávanie Európana zo hrubej mzdy je okolo 26 929 eur ročne, pričom Slovensko sa nachádza pod priemerom EÚ. Rebríček Eurostatu za rok 2024 ukazuje, že Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne nižším daňovým zaťažením, avšak s viacerými konsolidačnými opatreniami zo strany vlády.

V porovnaní s rodinou susedov má Poľsko najnižšiu daň zo závislej činnosti pri určitom intervale príjmov, zatiaľ čo Rakúsko má najvyššiu hornú hranicu sadzby nad 1 milión eur. V súvislosti s Nemeckom platí, že progresívny systém vedie k vyšším efektívnym sadzbám v hornej časti pásiem, a to aj pri porovnaní s inými krajinami OECD. Podstatná je aj otázka, že dane z pridanej hodnoty (DPH) sa v jednotlivých krajinách líšia a že DPH v EÚ musí byť najmenej 15 %, pričom niektoré krajiny majú aj ďalšie znížené alebo osobitné sadzby.

Zhrnutie a dôležité poznámky

• Nemecko má progresívny daňový systém, ktorý zvyšuje sadzby s rastom zdaniteľného príjmu
• Nezdaniteľné minimum (Grundfreibetrag) sa každoročne zvyšuje; pre rok 2020 bolo 9.408 €
• Paušálne výdavky na pracovné náklady predstavujú 1.000 € ročne; vyššie náklady je možné uplatniť v priznaní
• Porovnania so Slovenskom a inými krajinami ukazujú odlišné prístupy k zdaneniu a váhe štátnej kasy
• DPH a štruktúra zdanenia sa líšia medzi krajinami v rámci EÚ; najvyššia bežná DPH je Maďarsko (27 %), najnižšia Luxembursko (17 %)

Naša spoločnosť a naši partneri spracúvajú informácie, cookies a štandardné údaje na účely uvedené vyššie. Ak máte záujem o praktické výpočty a porovnania, môžete využiť online nástroje a porovnania, ktoré zohľadňujú aktuálne sadzby a hranice nezdaniteľného minima.

tags: #su #dane #v #nemecku #vsike

Populárne príspevky: