Daňové systémy Slovenska a Nemecka predstavujú významný rozdiel v spôsobe zdaňovania fyzických a právnických osôb, v tom, ako sa určuje základ dane, a aj v termínoch podávania daňových priznaní. Podrobne si porovnáme s výhľadom na praktické dopady pre zamestnancov, živnostníkov a firmy, pričom vychádzame zo schém uvedených v čerstvejších materiáloch.

1) Základné rozdiely medzi daňovou povinnosťou právnických osôb

Daňová sadzba z príjmov právnických osôb je 15 %, vrátane solidárneho príspevku 15,83 %. Spoločnosť na území Nemecka so sídlom alebo skutočným vedením s miestom pôsobenia má neobmedzenú daňovú povinnosť. Základom dane je celkový zisk spoločnosti, a je možné skupinové zdanenie ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Zdaniteľné obdobie je kalendárny rok a daňové priznanie sa podáva do 31.5., s možnosťou predĺženia na základe žiadosti.

Na Slovensku sa taxóza líši tým, že legislatíva nepozná spoločné zdanenie manželov ako na Nemecko, a každý daňovník podáva vlastné daňové priznanie. V Nemecku rozhoduje daňovník raz ročne o tom, či bude zdanenie realizované ako samostatné alebo spoločné s partnerom, čo ovplyvňuje výšku nezdaniteľného minima. Rozdiely v daňových triedach a v spôsobe podania priznania vedú k rozdielnym efektom na konečnú daňovú povinnosť aj výšku nezdaniteľného minima.

2) Porovnanie nezdaniteľného minima a daňových tried

Na Slovensku je hranica nezdaniteľnej časti základu dane 50 % tejto nezdaniteľnej časti a platí pre roky 2023-2025; pre živnostníkov a ďalšie typy príjmu existujú špecifické pravidlá. V Nemecku výška nezdaniteľného minima závisí od typu zdanenia (samostatné vs. spoločné zdanenie s manželom). Každý daňovník môže raz ročne rozhodnúť o type zdanenia, čo ovplyvňuje aj výšku nezdaniteľného minima.

3) Termín podania daňového priznania a spôsob podania

Na Slovensku je dlhodobo termín na podanie daňového priznania 31. marec (po pandemických úpravách v roku 2020 došlo k dočasným zmenám a viacero zmien sa udialo krátkodobo). V Nemecku sa termín posunul zo 31. mája na 31. mája nasledujúceho roka v rámci niektorých prípadov, a v roku 2026 došlo k ďalšiemu posunu termínu. Spôsob podania sa na Slovensku bežne realizuje aj papierovou formou (typ A), no elektronické podanie je tiež možné ak je splnená podmienka elektronického prístupu, rovnako ako v Nemecku, kde je veľmi populárny elektronický systém Elster. Pri spracovaní priznania v Nemecku končí konanie oficiálnou daňovou kalkuláciou Bescheid.

4) Živnostníci a dohody o práci

Živnostníci na Slovensku podliehajú 15 % sadzbe do určitého príjmu (napr. do 49 790 eur), po prekročení dosahujú vyššiu sadzbu. V Českej republike je paušálny režim a ďalšie možnosti, ktoré zjednodušujú platenie daní pre nižšie príjmy. V Nemecku pre živnostníkov platí odlišný režim, vrátane dôsledkov na sociálne a zdravotné poistenie a tromi sadzbami dane z príjmu podľa dosiahnutého zisku. Pri dohodách (DPP/DPČ) sú pravidlá zdanenia a platenia odvodov odlišné, s možnosťou zdanenia 15 % alebo 19 % podľa podmienok, a niekedy aj úplná sankcia bez preddavkov v prvom roku.

5) Daňové odpočty a zľavy

Na Slovensku je možné uplatniť tri druhy odpočítateľných položiek a dva druhy daňových bonusov; základný odpočet na daňovníka 5 753,79 € ročne (2025). V Českej republike je počet odpočtov vyšší (4 položky) a zliav (6 položiek), avšak uplatnenie závisí od splnenia konkrétnych podmienok. Slovensko má aj daňový bonus na dieťa a ďalšie výhody ako odpočet na III. pilier a daňový bonus na úroky z hypotéky. V ČR sú možnosti odpočtov a zliav odlišné a menej rozsiahle v niektorých kategóriách, no stále existujú pre rodičov a deti. V rámci porovnania, slovenský odpočet na daňovníka sa zvyšuje rok čo rok, zatiaľ čo český odpočet sa meni menej často.

6) Zdanenie zamestnancov v porovnaní s Nemeckom a Českou republikou

Podľa porovnania na úrovni zamestnania sú dane v Českej republike a na Slovensku progresívne, pričom v Poľsku je jednofázová nižšia sadzba. Cez hranice zarábané príjmy sa zdaňujú v krajine, v ktorej boli získané. Rozdiely v odvodovom zaťažení a výškach čistého príjmu ukazujú výrazný rozdiel v prospech Českej republiky pre priemernú mzdu. V Nemecku sú vyššie príspevky do sociálneho poistenia a vyššie zdanenie v porovnaní so Slovenskom, pričom dlho-trvajúce projekty v Nemecku spadajú do špecifických pravidiel a musia sa dodržať aj z hľadiska stavebného práva a zdanenia.

7) A čo sa týka stavebného trhu v Nemecku a slovenských podnikateľov?

Podnikanie v stavebníctve v Nemecku prináša množstvo príležitostí aj výziev, najmä čo sa týka daňových povinností. Nemecký systém má zásadu „miesto vzniku príjmu“, čo znamená, že príjmy z činnosti na nemeckom území môžu podliehať nemeckému zdaneniu. Pre stavebné projekty s dĺžkou trvania viac ako 12 mesiacov je potrebné podať daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb a Gewerbesteuer. V Nemecku sú dôležité aj presné a prehľadné doklady nákladov a potenciálne Bauabzugsteuer. Spolupráca s odborníkmi na nemecké dane, ako Mokrohs Tax Consulting, môže uľahčiť orientáciu a minimalizovať riziká.

Praktické tipy pre zamestnancov a podnikateľov

• Ak pracujete v zahraničí, sledujte, kde vznikla daňová povinnosť a aký typ zdanenia vám najviac vyhovuje.
• V prípade slovenskej daňovej priznania typu A zvažujte elektronické podanie ak máte elektronický prístup k finančnej správe.
• Pri živnostenskom podnikaní sa zaujímajte o minimálne odvody a o možnosti paušálnej dane v Českej republike.
• Pri dlhších projektoch v Nemecku pripravte sa na potrebu podania daňového priznania k DPH a zdanenia príjmov na mieste vzniku.
• Využite daňové odpočty a zľavy na dieťa, hypotéku a III. pilier v Slovenskej republike, a porovnajte si ich s českými možnosťami.

tags: #dane #z #prijmu #na #slovensku #a

Populárne príspevky: