Priemerné zadlženie slovenských miest kleslo na najnižšiu hodnotu od roku 2009, no zároveň sa zhoršilo ich priebežné hospodárenie, čo vedie k stagnácii finančného zdravia miest a miernemu zhoršeniu finančnej kondície samosprávnych krajov.
Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Celkové hodnotenie a protichodné javy
Priemerné skóre finančného zdravia za všetkých 141 miest dosiahlo 4,26 z maximálnych 6,00, čo je len o 0,01 bodu viac ako v predchádzajúcom roku.
INEKO upozorňuje na protichodné javy.
Tým pozitívnym je pokles zadlženia, a tým negatívnym je zhoršenie bilancie bežného účtu.
Ako uviedol riaditeľ INEKO Dušan Zachar, mestám tak ostáva menší priestor na investície, keďže prebytky na bežných účtoch boli tretie najnižšie od roku 2006.
Zadlženosť miest
Priemerné zadlženie miest kleslo z 21,61 % na 19,26 % bežných príjmov, čo je najnižšia hodnota od roku 2009.
Tento pokles však súvisí najmä s rastom bežných príjmov v dôsledku inflácie a ekonomického oživenia po pandémii COVID-19.
Žiadne mesto neprekročilo zákonnú hranicu dlhu 60 % bežných príjmov.
Najvyšší dlh eviduje Veľký Šariš (47,2 %) nasledovaný Zlatými Moravcami a Spišskými Vlachmi.
Bilancia bežného účtu miest
Bilancia bežného účtu miest sa zhoršila na +5,31 % z +6,86 % v roku 2023, čo je druhá najhoršia hodnota za posledných desať rokov.
Najvyšší prebytok mali Vysoké Tatry (+14,9 %), Nové Mesto nad Váhom (+12,8 %) a Brezno (+12,4 %), najväčší deficit zaznamenal Veľký Meder (-8,0 %).
Poradie miest podľa finančného zdravia
Najlepšie finančné zdravie medzi mestami si udržalo Krásno nad Kysucou so skóre 5,51 nasledované Novým Mestom nad Váhom a Tvrdošínom.
Naopak, najhoršie hodnotenie získali Spišské Vlachy, Bratislava a Zlaté Moravce.
Bratislava ako celok vrátane mestských častí dosiahla skóre 3,86, pričom problémovou časťou je Devín s historickým dlhom presahujúcim 240 % ročných príjmov.
Špecifiká samosprávnych častí Bratislavy a Košíc
Špecifickou kategóriou sú Bratislava a Košice, ktoré majú samostatne hospodáriace mestské časti.
V Bratislave dosiahli najlepšie finančné zdravie Devínska Nová Ves, Petržalka a Staré Mesto, naopak, najhoršie Devín a magistrát.
V Košiciach vedú Krásna, Myslava a Barca, najhoršie hodnotenie majú Kavečany, Poľov a magistrát.
Vyššie územné celky (VÚC)
Vyššie územné celky (VÚC) si v roku 2024 pohoršili, keď priemerné skóre kleslo na 4,33, čo je najhoršie od roku 2016.
„Došlo k tomu napriek poklesu dlhu. Prevážili totiž iné negatívne faktory - jednak sa výrazne zhoršila bilancia bežných účtov a tiež narástla dlhová služba a mierne aj záväzky po lehote splatnosti,“ uvádza INEKO.
Najvyšší dlh mal Trenčiansky kraj (35,8 %), najlepší stav Nitriansky kraj (6,1 %).
Bilancia bežného účtu VÚC dosiahla +5,7 %, čo je najhorší výsledok za posledných desať rokov.
Nitriansky samosprávny kraj obhájil vedúcu pozíciu vo finančnom zdraví so skóre 5,03, zatiaľ čo Košický kraj skončil na poslednom mieste s hodnotením 4,20.
Historické porovnania a trendy
Samosprávy celkovo zlepšili svoje hospodárenie z minulosti. To zastavilo prepad finančného zdravia po pandemických rokoch.
Stabilizácia hospodárenia samospráv, taký bol rok 2023.
Podľa dát Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy priemerné skóre všetkých 141 miest na Slovensku dosiahlo hodnotu 4,22 z maxima 6,00. Je to o 0,01 bodu menej ako rok predtým.
Zo všetkých miest a obcí na Slovensku získalo 38 z nich hodnotenie „výborné finančné zdravie“ so skóre nad 5 bodov.
Z dostupných štatistík platí, že žiadne mesto neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent.
Po prvýkrát dokázali samosprávy po trojročnej pauze znížiť svoju mieru zadlženia.
Priemer všetkých miest na Slovensku minulý rok klesol z 23,2 percenta na 22 percent, čo je úroveň roku 2018.
„Ide zároveň o jednu z najnižších hodnôt, odkedy máme k dispozícii údaje o zadlžení samospráv,“ uvádza INEKO.
V nominálnom vyjadrení však dlh narástol o vyše dve percentá.
Bilancia bežného účtu a pohľad na záväzky
Medzi sledované údaje patrila aj bilancia bežného účtu. Kladnú hodnotu zaznamenalo 138 zo 141 miest.
Za región Záhorie malo najvyšší prebytok mesto Malacky a to 15 percent, čo ho radí na štvrtú priečku.
„Deficit na bežnom účte je jednoznačne nežiaducim javom. Čím vyšší prebytok na bežnom účte znamená podľa Inštitútu výhodu. Samosprávy ho môžu využiť na investície, zníženie dlhu či na vytvorenie rezervy do budúceho roka.
Mestám však medziročne narástli záväzky po lehote splatnosti, vrátane tých po splatnosti viac ako 60 dní.
Zlepšenie finančného zdravia žúp
Aj župy prelomili negatívny trend z predchádzajúcich troch rokov. Priemerné finančné zdravie narástlo o 0,02 na 4,37 bodu.
Dáta ukazujú, že ide o mierne zlepšenie, avšak je to druhá najhoršia hodnota od roku 2016.
Ani jeden z krajov, ako všetky mestá a obce, neprekročil zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 percent.
Celkové hodnotenie finančného zdravia zmenilo obsadenie najvyšších priečok. Prvý skončil Nitriansky kraj so skóre 5,04 bodu. Druhý bol Trnavský (4,83 bodu), ktorý stratil vedúcu pozíciu.
| Ukazovateľ | Hodnota / trend |
|---|---|
| Priemerné skóre miest | 4,26 / +0,01 |
| Priemerné zadlženie miest | 19,26 % (najnižšie od 2009) |
| Bilancia bežného účtu miest | +5,31 % (zhoršenie) |
| Priemerné skóre VÚC | 4,33 (najhoršie od 2016) |
| Najvyšší dlh (VÚC) | Trenčiansky kraj 35,8 % |
| Najlepšie VÚC | Nitriansky kraj 5,03 |
tags: #ineko #zadlzenost #obci