Priemerné zadlženie slovenských miest kleslo na najnižšiu hodnotu od roku 2009, čo je v kontexte zlepšujúceho sa bežného účtu a rastu bežných príjmov či inflácie zjavný protichodný jav oproti zhoršujúcemu sa priebežnému hospodáreniu. INEKO upozorňuje, že hoci kleslo zadlženie, bilancia bežného účtu miest sa zhoršila a ukazuje na stagnáciu finančného zdravia samosprávnych krajov.

Najlepšie finančné zdravie medzi mestami si udržalo Krásno nad Kysucou so skóre 5,51, čo bolo nasledované Novým Mestom nad Váhom a Tvrdošínom. Naopak, najhoršie hodnotenie získali Spišské Vlachy, Bratislava a Zlaté Moravce. Priemerné zadlženie miest kleslo z 21,61 % na 19,26 % bežných príjmov, čo predstavuje najnižšiu hodnotu od roku 2009.

Podľa INEKO tento pokles zadlženia súvisí najmä s rastom bežných príjmov v dôsledku inflácie a ekonomického oživenia po pandémii COVID-19. Žiadne mesto neprekročilo zákonnú hranicu dlhu 60 % bežných príjmov.

Bilancia bežného účtu miest sa zhoršila na +5,31 % z +6,86 % v roku 2023, čo je druhá najhoršia hodnota za posledných desať rokov. Špecifickou kategóriou sú Bratislava a Košice, ktoré majú samostatne hospodáriajúce mestské časti. V Bratislave dosiahli najlepšie finančné zdravie Devínska Nová Ves, Petržalka a Staré Mesto, naopak, najhoršieDevín a magistrát.

Vyššie územné celky (VÚC) si v roku 2024 pohoršili, keď priemerné skóre kleslo na 4,33, čo je najhoršie od roku 2016. Došlo k tomu napriek poklesu dlhu. Najvyšší dlh mal Trenčiansky kraj (35,8 %), najlepší stav Nitriansky kraj (6,1 %). Bilancia bežného účtu VÚC dosiahla +5,7 %, čo je najhorší výsledok za posledných desať rokov.

Nitriansky samosprávny kraj obhájil vedúcu pozíciu vo finančnom zdraví so skóre 5,03, zatiaľ čo Košický kraj skončil na poslednom mieste s hodnotením 4,20. Tieto čísla ilustrujú, že aj pri všeobecnom poklese dlhu ostáva problém bežného účtu a dlhodobej udržateľnosti financovania vyšších územných celkov.

V kontexte miest a obcí Slovenska INEKO zdôrazňuje význam kontinuálneho monitorovania a porovnávania medzi jednotlivými regiónmi, pretože rozdiely v štruktúre príjmov, výdavkov a investícií vedú k rôznym trajektóriám finančného zdravia. Napriek zlepšeniu v jednej dimenzii sa očividne zhoršuje iná, čo vyžaduje cielené opatrenia na zlepšenie bežného účtu aj dlhodobej udržateľnosti financií samospráv.

Najlepšie zdravotne skórovali mestá s nižšou úrovňou zadlženia a stabilnými bežnými príjmami, čo potvrdzuje potrebu sústavného dohliadania nad výplatou bežných nákladov, racionalizáciou výdavkov a efektívnym riadením kapitálových projektov. Vyššie územné celky vo svojej špecifikovanej kategórii ukazujú, že aj pri relatívne nízkom dlhu je dôležité udržiavať pozitívnu bilanciu bežného účtu a využívať ekonomické oživenie na posilnenie finančnej stability.

Tabuľkové zobrazenie ukazuje pohľad na kľúčové ukazovatele: priemerné zadlženie miest, bilanciu bežného účtu a poradie krajov podľa finančného zdravia. Z údajov vyplýva, že hoci niektoré mestá dosahujú vysoké skóre, celkovo sa trend zlepšuje len mierne a potreba odporúčaní na lepšie riadenie zostáva.

VÚC kontext ukazuje, že Trenčiansky kraj bol s najvyšším dlhom 35,8 %, Nitriansky kraj najlepšie obstál s 6,1 %. Bežný účet VÚC dosiahol +5,7 %, čo je historicky nízke a signalizuje potrebu štrukturálnych reforiem na úrovni regiónov.

V záverečnom obraze INEKO upozorňuje, že aj keď jednotlivé mestá znižujú zadlženie a dosahujú nižšie pomery dlhu, bežné účtovné saldo zostáva kľúčovým ukazovateľom finančného zdravia. Príležitosti na posilnenie stability spočívajú v posilnení príjmovnej stránky, lepšom zvládaní výdavkov a efektívnejšom využívaní verejných zdrojov.

Obce a mestá sa musia sústrediť na udržanie vyrovnanej bilancie medzi rastom bežných príjmov a kontrolou kapitálových výdavkov, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť financií a stabilita verejných služieb pre obyvateľov.

tags: #ineko #zadlzenost #obci

Populárne príspevky: