Úrokové miery očistené o infláciu sú výrazne nad najnižšími hodnotami po globálnej finančnej kríze, pričom strednodobý rast zostáva slabý. Trvalo vyššie úrokové sadzby zvyšujú náklady na obsluhu dlhu, čo zvyšuje fiškálne tlaky a predstavuje riziko pre finančnú stabilitu. Udržateľnosť dlhu závisí od štyroch kľúčových zložiek: primárneho salda, reálneho rastu, reálnych úrokových sadieb a úrovne dlhu.
Historicky bola dynamika dlhu veľmi priaznivá, pretože reálne úrokové miery boli výrazne nižšie ako miera rastu. To znižovalo tlak na fiškálnu konsolidáciu a umožňovalo, aby sa deficity verejných financií a verejný dlh posúvali smerom nahor. Vypracovanie správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií patrí medzi hlavné povinnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) stanovené ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Základný scenár prezentovaný v tejto správe vychádza z výsledkov hospodárenia Slovenska ku koncu roka 2025 a zohľadňuje vplyvy opatrení schválených v jeho priebehu. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 5,5 % HDP (7,9 mld. eur), čo zodpovedá pásmu vysokého rizika. Znamená to, že v roku 2025 nebola dlhodobá udržateľnosť verejných financií dosiahnutá a fiškálne bremeno sa naďalej presúva na budúce generácie.
Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti by preto bolo potrebné prijať trvalé opatrenia zlepšujúce saldo verejných financií zhruba o 5,5 % HDP. Napriek trom kolám konsolidačných opatrení prijatých v posledných troch rokoch sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti výraznejšie nezlepšil a nachádza sa v pásme vysokého rizika. Tento vývoj je výrazne ovplyvnený menej priaznivým makroekonomickým prostredím, ktoré formujú nielen externé faktory (vysoká neistota, obchodné konflikty, geopolitické napätie), ale aj domáce vplyvy.
Zásadnú úlohu zohráva skutočnosť, že popri konsolidačných opatreniach sa prijímali ďalšie opatrenia zvyšujúce výdavky, čím sa oslaboval ich celkový vplyv na deficit a verejný dlh. Navyše, časť konsolidačných opatrení má dočasný charakter. Ak nebudú predĺžené, v najbližších rokoch automaticky prispejú k rastu deficitu verejných financií. Konsolidácia sa zároveň vo veľkej miere opierala o zvyšovanie príjmov, čo zužuje priestor pre ďalšie nevyhnutné opatrenia.
Štruktúra konsolidácie je pritom kľúčová, nemala by oslabovať konkurencieschopnosť ani znižovať investičnú atraktivitu ekonomiky, keďže nižší rast do budúcnosti znamená nižšie príjmy pre štát. Rizikom pre jej pokračovanie je aj správanie vlád a parlamentu vo volebnom roku, keď sa konsolidačné opatrenia zvyčajne neprijímajú. Tento vývoj prebieha v čase, keď sú európske fiškálne pravidlá pre Slovensko nastavené nesprávne a ich formálne plnenie môže byť sprevádzané výrazným nárastom verejného dlhu smerom k úrovni 70 % HDP.
Vláda pristupuje k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti skôr formalisticky a sankcie tzv. dlhovej brzdy neplní. V minulom roku neboli Národnej rade SR predložené opatrenia na zníženie dlhu a predchádzajúce opatrenia sa ukázali ako nedostatočné. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP a bol výrazne nad horným limitom stanoveným ústavným zákonom.
Štrukturálny primárny deficit verejnej správy, ktorý je priamo určujúci pre dlhodobú udržateľnosť, dosiahol 2,9 % HDP, čo predstavuje mierne zlepšenie oproti roku 2024. Aktuálny stav verejných financií, teda vysoká úroveň štrukturálneho primárneho deficitu a dlh presahujúci horný limit daný ústavným zákonom, negatívne prispieva k dlhodobej udržateľnosti vo výške 2,7 p.b. Najväčšiu objektívnu potrebu dodatočných výdavkov v kontexte starnutia populácie indikuje oblasť dlhodobej starostlivosti, ktorej nárast sa odhaduje na úrovni 0,9 p.b. Dôjde tiež k nárastu výdavkov na dôchodkový systém (0,7 p.b.).
Celkové trvalé zaťaženie verejných financií plynúce z dôchodkového systému tak po sčítaní súčasného (trvalého) deficitu a budúcich nárokov dosahuje 2 % HDP. K zhoršeniu prispejú aj rastúce náklady na zdravotníctvo a pokles príjmov z majetku (zhodne po 0,6 p.b.). Najvýraznejší pozitívny príspevok vo výške 1,0 % HDP predstavoval konsolidačný balíček schválený na jeseň 2025 s účinnosťou od roku 2026.
Výsledok hospodárenia v roku 2025, po očistení o vplyv dočasne nižších investícií a výdavkov na obranu, prispel k zhoršeniu ukazovateľa o 0,3 % HDP. Slovenská ekonomika rastie veľmi pomaly, v rokoch 2025 aj 2026 len okolo 0,8 %, pričom výhľad je poznačený viacerými hrozbami naraz. Konsolidačný balíček na tento rok súčasne tlmí ekonomiku predovšetkým cez zvýšenie odvodového zaťaženia práce. Geopolitické turbulencie, clá a pretrvávajúce vojnové konflikty negatívne ovplyvňujú zahraničný dopyt.
Konzervatívnejší výhľad ekonomického vývoja sa priamo prejavil v zhoršení dlhodobej udržateľnosti. Samotná aktualizácia makroekonomickej prognózy prispela k zhoršeniu revidovaného ukazovateľa za rok 2024 o 0,6 p.b. Tento vplyv je najvýraznejším jednotlivým faktorom, ktorý stojí za revíziou minuloročného hodnotenia. Ide najmä o vplyv externých faktorov, ako aj dopadov doterajšej konsolidácie na konkurencieschopnosť ekonomiky do budúcnosti.
Verejné výdavky v krátkom a strednom období majú vysokú zotrvačnosť a neprispôsobujú sa zásadnému zhoršeniu potenciálu našej ekonomiky. Niektoré z externých šokov navyše priamo zvyšujú verejné výdavky, napríklad energie alebo dôchodky. Citlivostná analýza ukazuje, že najvýraznejšie riziko prehĺbenia problémov v dlhodobej udržateľnosti by predstavovalo potenciálne zvrátenie reforiem v dôchodkovom systéme, najmä opätovné zastropovanie dôchodkového veku v kombinácii so štedrejšou valorizáciou a zafixovaním miery náhrady nových dôchodkov.
Dodatočné riziko pre dlhodobú udržateľnosť predstavuje aj pomalé tempo konsolidácie. Generačné účty potvrdzujú presun fiškálneho bremena na budúce generácie. Priemerný človek narodený v roku 2025 získa z verejných financií počas svojho života o 126 tis. eur viac, ako do nich zaplatí. Žijúca populácia zároveň vytvorí počas zvyšku svojho života dodatočné bremeno vo výške 89,4 % HDP, čo oproti roku 2024 predstavuje nárast o 3 p.b.
Vplyv európskych pravidiel a politík na Slovensko
RRZ upozorňuje na nesúlad medzi európskymi pravidlami a domácim prostredím. Európske fiškálne pravidlá o deficite verejných financií vo výške 3 % HDP a deficite verejného dlhu vo výške 60 % HDP neplnia ani zakladajúce štáty EÚ a eurozóny. Preto tvrdenie MMF, že Slovensko bez konzolidácie prekročí do roka 2030 verejný dlh k HDP 100 %, je skôr špekulácia. Problémom je najmä nízky rast HDP, ktorý bol v roku 2025 len 0,8 % a s rovnakým tempom sa počíta aj v tomto roku.
Posledný samit EÚ potvrdil, že vysokí predstavitelia členských štátov klesajúcu konkurencieschopnosť málo zaujíma, keďže hlavným bodom samitu bola pôžička Ukrajine. Tá však nebola podľa základných dokumentov EÚ schválená všetkými členmi. Terajšia i budúca vláda budú musieť v konsolidácii verejných financií pokračovať, pravdepodobne aj s inými opatreniami na zvýšenie príjmov, vrátane prísnych daňových kontrol.
Riešenie bude vyžadovať pokračovanie konsolidácie a zároveň zváženie štrukturálnych reforiem, ktoré posilnia udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Rok 2026 zostáva z pohľadu domácnosti a podnikov problematický, pričom nízky rast a energetická neistota ovplyvnia vývoj verejných financií a úrokové sadzby.
V súvislosti s ukazovateľmi a rizikami bude užitočné sledovať vývoj konšolidácie a tanečné kroky vlád k stabilizácii verejných financií. Rada vypracúva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 30. Ukazovateľ nad 5 % HDP považuje RRZ za vysoké riziko pre dlhodobú udržateľnosť.
Vláda pre tri konsolidačné balíčky komunikovala pozitívny dopad na deficit v celkovej výške 7,4 mld. eur. Podľa RRZ je však príspevok týchto opatrení k trvalému zníženiu deficitu nižší, na úrovni 5,0 mld. Eur. Napriek tomu zásadný význam majú aj príspevky dôchodkového systému, ktoré predstavujú 1,5 % HDP a sú rozdielom medzi odvodovými príjmami a výdavkami na dôchodkové dávky.
- Ukazovatele dlhodobej udržateľnosti a riziká spojené s demografickým vývojom.
- Vplyv makroekonomickej neistoty a externých faktorov na verejné výdavky.
- Potenciálne reformy v dôchodkovom systéme a ich vplyv na dlhodobú udržateľnosť.
tags: #fiskalne #pravidla #ovplyvnuju #dlh