Výška úrokov z omeškania alebo inak povedané ich sadzba zohráva veľmi dôležitú úlohu nielen vo vzťahoch medzi podnikateľmi, ale aj pri súdnom dokazovaní. Ako som už zdôraznil, veľakrát som sa stal svedkom nezáujmu o výšku úrokov z omeškania, takéto správanie je veľmi netaktické a hraničí so zdravým rozumom. Dovolím si na tomto mieste zdôrazniť, že tu vôbec neplatí moderačné právo súdu zmierniť uvedenú sumu, keďže podľa § 301 Obchodného zákonníka iba neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti môže (ale nemusí!) súd znížiť.
Ani škripot zubov či zúfalý plač potom súdu nezabráni vyniesť rozsudok, ktorým je druhý podnikateľ zaviazaný takto extrémne vysoké úroky zaplatiť pod hrozbou vykonania exekúcie. Výška úrokov z omeškania v prípade občianskych vzťahov bola, ako som už spomenul, limitovaná maximálnou výškou 3 % ročne podľa § 1 vyhlášky č. 45/1964 Zb. Z textu ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré nahradilo neskôr citovanú vyhlášku, vyplýva, že výška úrokov z omeškania v občianskych vzťahoch je limitovaná dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže sa diskontná sadzba už viackrát zmenila, vyplýva z uvedeného, že je potrebné starostlivo určiť prvý deň omeškania a následne na tento deň určiť aj príslušnú diskontnú sadzbu Národnej banky Slovenska. Od 1. 1. 1993 do 19. 12., od 20. 12. 1993 do 16. 3., od 17. 3. 1995 do 5. 10. 1995 - 11,00 % ročne, 3 % do 30. 4. 1995, 11 % od 1. 5. 1995.
Az potom, 6. 10. 1995 do 12. 1. 1996, od 13. 1. 1996 do 31. 12., od 1. 1. 2002 do 26. 4., od 27. 4. 2002 do 17. 11. a od 18. 11. platné - Zaujímavá otázka nastala v súdnom konaní, keď žalobca - úspešný výherca, požadoval s veľkorysou blahosklonnosťou nižšiu hodnotu úrokov z omeškania, ako mu zákon umožňoval v občianskych vzťahoch. Potom však vytriezvel a začal ďalšie konanie, v ktorom už tvrdo žiadal priznať doplatok do zákonnej hodnoty úrokov.
Vznikla otázka, či súd mohol alebo nemohol priznať v civilných vzťahoch úspešnému účastníkovi sporu nižšiu hodnotu úrokov z omeškania, hoci sú tieto slovenským právom presne vymedzené. Odpoveď na túto otázku musel vysloviť až Najvyšší súd SR. Podstatou sporu bolo to, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 386 000 Sk s 3-percentnými ročnými úrokmi z omeškania odo dňa 9. 5. 1994 do zaplatenia, z titulu výhry tejto sumy v stávkovej kancelárii žalovaného. Na takto koncipovanej žalobe neochvejne zotrval v priebehu celého konania.
Súd prvého stupňa žalobe vyhovel s výnimkou určenia počiatku omeškania, ktorý určil namiesto dňa 9. 5. 1994 na deň 2. 11. 1994, t. j. na deň podania žaloby na súd. Krajský súd v B. uvedený rozsudok okresného súdu potvrdil, a ten nadobudol právoplatnosť. Ako som v úvode naznačil, spočiatku spokojný, neskôr už nespokojný žalobca sa opätovne obrátil na súd. Asi si pozornejšie prečítal ustanovenie § 10 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého pri omeškaní s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia (t. j. do 1. 5. 1995) sa výška úrokov z omeškania spravuje ustanoveniami vyhl. č. 45/1964 Zb. (išlo o doterajší predpis).
Pokiaľ však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá aj po 1. 5. 1995, potom jeho výška úrokov z omeškania sa riadi už týmto novým nariadením. Najvyšší súd sa venoval oveľa širšiemu okruhu otázok, ktoré vyvolal žalobca svojím opravným prostriedkom. My sa však venujme iba naznačenej otázke o možnosti žiadať nižšie úroky z omeškania, hoci sú právne garantované. Najvyšší súd v svojom rozhodnutí podotkol, že v prípade úrokov z omeškania za obdobie od 2. 11. 1994 do zaplatenia prvostupňový súd rozhodol správne. Tým, že prvostupňový súd rozhodol správne, opätovnému prejednaniu výšky úrokov z omeškania v tomto časovom rozsahu (za obdobie 2. 11. 1994 do zaplatenia) bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O. s. p.).
Najvyšší súd ďalej zdôraznil, že na tomto závere nič nezmení ani skutočnosť, že dňa 1. mája 1995, j. t. počas súdneho konania, nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 citovaného nariadenia vlády).
Z povahy ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je totiž zrejmé, že nemenným spôsobom (tzv. kogentne) je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania. Najvyšší súd SR svoju myšlienku ďalej rozvinul v tom smere, že nakoľko omeškanie s plnením predmetného dlhu trvalo až do 3. júna 1996, prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. umožňovalo žalobcovi pri diskontnej sadzbe 11 % platnej k 1. 5. 1995, aby po tomto termíne požadoval úroky z omeškania do výšky 22 %.
Pretože žalobca na zmenu právnej úpravy od 1. 5. nereagoval prostredníctvom zmeny žaloby, potom bolo potrebné vychádzať z toho, že aj za obdobie po 1. 5. 1995 sa žalobca domáhal úrokov z omeškania iba vo výške 3 % a jeho návrh v tomto smere súd nemohol prekročiť (§ 153 ods. 2 O. s. p.).
Úroky z omeškania sú ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) totiž hmotno-právnym nárokom (inak povedané ide o právo, ktoré v tomto prípade vyplýva z Občianskeho zákonníka), na ktorý sa rovnako ako na pohľadávku, ku ktorej sa viažu, vzťahuje zásada vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 2 O. s. p. Výška úrokov z omeškania pri zmenkových obchodoch, ktoré sa opätovne po mnohých rokoch zabudnutia dostávajú do pozornosti podnikateľskej verejnosti, sa čiastočne odlišuje od sadzby, ktorá je zaužívaná v obchodných vzťahoch. Je to dané už tak trochu historickým dátumom prijatia zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového.
Základnou odlišnosťou pri cudzej zmenke je skutočnosť, že majiteľ cudzej zmenky môže od kohokoľvek, kto cudziu zmenku vystavil, prijal, indosoval alebo sa za ňu zaručil, požadovať, a to od každého alebo niektorých (niektorého) z nich bez ohľadu na dohodnuté poradie, zaplatenie úrokov z omeškania v konkrétnej úrokovej sadzbe 6 % (pozri § 48 ods. 1 bod. 1. 2. 3. 4.).
Z uvedeného prehľadu vyplýva záver, že mimozmluvné úroky v prípade cudzej zmenky majú vyslovene charakter pokuty, t. j. postihujú okrem neplnenia peňažnej aj neplnenie nepeňažnej povinnosti. V prípade vlastnej zmenky sa ustanovenia o postihu na ňu vzťahujú iba v tom prípade, že aplikácia týchto ustanovení neodporuje povahe vystavenej vlastnej zmenky. Rovnaký rozsah úrokov z omeškania je zakotvený v druhej časti zákona č.
V texte sa objavujú kľúčové mechanizmy: horná hranica úrokov z omeškania, postupy určovania prvého dňa omeškania, ako aj prechodné ustanovenia pri zmene právnej úpravy. Tieto mechanizmy zabezpečujú, že úroky z omeškania majú jasné a vymedzené rámce, ktoré sú pri súdnom konaní rešpektované a aplikované.
Praktické zhrnutie pre súdne konanie
- Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a sú riešené podľa kogentných alebo proporcionálnych ustanovení v čase omeškania.
- Horná hranica úrokov býva stanovená a môže byť doplnená o prechodné ustanovenia, ktoré zohľadňujú diskontnú sadzbu Národnej banky Slovenska k prvému dňu omeškania.
- Pri občianskoprávnych vzťahoch platí limit 3 % ročne podľa vyhlášok a nariadení, ktoré nahradili predchádzajúce predpisy; výška sa riadi aj dvoj- až trojitého vzorca uplatnenia diskontnej sadzby v určitém období.
- V prípade cudzej zmenky môže majiteľ požadovať úroky z omeškania 6 % zo sumy, čo predstavuje ďalšiu odlišnosť oproti zmluvným vzťahom.
- Ak súd konštatuje, že úroky sa majú uplatniť do určitej výšky, toto určenie býva definitívne a prechodné ustanovenia môžu ovplyvniť len časť obdobia po zmene právnej úpravy.
Nie je potrebné žiadať o zľavu alebo „zaplatenie pod hrozbou exekúcie“ kódujúc dlh v nadmernej výške; právo stanovuje vyššie uvedené hranice a súd ich musí dodržať.
Na základe uvedeného je možné vyvodiť, že výška úrokov z omeškania v civilných vzťahoch je limitovaná a nie je ľahostajná pre výsledok súdneho konania. Najvyšší súd SR rozhodol, že prechodné ustanovenia a kogentné pravidlá určujú hornú hranicu, pričom v niektorých obdobiach platí aj dvoj- či trojnásobok diskontnej sadzby podľa kľúčových dátumov. Preto je pri príprave žaloby dôležité jasne formulovať počiatok omeškania a sledovať aktuálne platné právne ustanovenia platné ku dňu podania žaloby.
V súvislosti s výškou úrokov z omeškania je tiež užitočné pozerať sa na rozdiely medzi cudzou a vlastnou zmenkou a ako sa postihy uplatňujú pri každej z nich. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania majú v každom type záväzku inú povahu a sústavu.
tags: #kolko #si #mozem #ziadat #urok #pri