Banková sústava predstavuje systém bánk pôsobiacich v hospodárstve a zahŕňa jednotlivé stupne a ich vzájomné vzťahy. Banková sústava môže byť na rôznom stupni rozvoja. Najčastejšie býva dvojstupňová (duálna). Prvý stupeň tvorí centrálna banka (emisná, ceduľová, ústredná). Táto banka zohráva úlohu makroekonomického centra a jej úlohou je zabezpečenie stability meny, čo sa premieta aj do jej funkcie. Druhý stupeň tvoria ostatné banky - komerčné. Činnosť týchto bánk má väčšinou obchodno-podnikateľský charakter s cieľom dosahovania zisku. Význam a postavenie bánk v trhovej ekonomike neustále rastie; banková sústava je neodmysliteľnou súčasťou finančného trhu a na ňom pôsobí ako sprostredkovateľ medzi stranou ponuky a stranou dopytu po dočasne uvoľnených zdrojoch.
Transformácia a štruktúra bankového systému SR
Banková sústava SR sa nachádza v štádiu transformácie z centralizovanej bankovej sústavy na decentralizovanú bankovú sústavu, t.j. bankovú sústavu trhovej ekonomiky. Banková sústava SR je dvojstupňová: prvý stupeň tvorí Národná banka Slovenska (NBS) - centrálna banka, ktorej činnosť upravuje zákon 566/1992 Z.z. o NBS; druhý stupeň tvoria ostatné banky - komerčné banky, ktorých činnosť upravuje zákon č. 62/1996 Z.z.
Hlavnou úlohou NBS je zabezpečenie stability meny a dohľad nad bankovým systémom. NBS vykonáva dozor nad bankovými činnosťami v rozsahu upravenom zákonom a stará sa o bezpečné fungovanie a účelný rozvoj bankového systému. Ako priame nástroje sa uvádzajú minimálne úrokové sadzby z vkladov, maximálne úrokové sadzby z úverov a maximálny rozsah poskytovaných úverov. NBS môže požadovať aj uloženie určitej časti zdrojov obchodných bánk; vedie účty bánk a prijíma ich vklady, nakupuje alebo predáva zmenky, štátne dlhopisy alebo iné CP a môže im poskytnúť úver zabezpečený CP. NBS je zároveň bankou štátu a vykonáva určité činnosti pre štátny rozpočet.
Orgány a právomoci NBS
Banková rada NBS - najvyšší riadiaci orgán, pozostávajúci zo guvirnéra, 2 viacguvernérov, 3 vrchných riaditeľov a 3 ďalších členov. Guvernéra a viacguvernérov odvoláva prezident republiky na návrh vlády po schválení Národnouradou SR. Direktórium NBS je výkonným orgánom a pozostáva z viacguvernéra povereného guvernérom a vrchných riaditeľov NBS. Na pokrytie deficitu štátneho rozpočtu môže NBS predávať štátne dlhopisy a v dohodu s MF SR vykonáva aj ďalšie činnosti súvisiace so správou týchto nástrojov. NBS má aj právomoc v oblasti devízového hospodárstva: vyhlasuje kurz v Sk k iným menám a určuje cenu zlata v bankových operáciách; spravuje menové rezervy v zlate a devízových prostriedkoch a vykonáva bankové operácie s bankami doma aj v zahraničí.
Rozdiel medzi centrálnou a komerčnou bankou
Centrálnu banku poznáme podľa funkcií, ktoré sú odlišné od komerčných bánk: vykonáva menovú politiku, emisiu bankoviek a mincí, dohliada na finančný trh, spravuje devízové rezervy, poskytuje služby verejnosti a predstavuje banku štátu. Komerčné banky sa zameriavajú na obchodno-podnikateľské účely, prijímajú vklady a poskytujú úvery; medzi ich formami sú univerzálne aj špecializované banky. Banky sú tiež členmi na registri bankových úverov a záruk, ktorý vedie NBS, a musia informovať NBS o úveroch a zárukách nad 3 mil. Sk.
Historický vývoj bankovníctva na Slovensku
Historicky sa bankovníctvo na území SR vyvíjalo na troch hlavných etapách. Prvá etapa 1948-1990 predstavuje zoštátnenie bánk a jednotupňový systém, kde Štátna banka Československa (ŠBČS) vykonávala funkcie centrálnej aj komerčnej banky. Druhá etapa 1990-1992 znamená prechod na dvojstupňový systém a vznik súkromných komerčných bánk (ČSOB, SŠS, VÚB a iné). Tretia etapa od roku 1992 po súčasnosť zahŕňa vznik samostatnej Slovenskej republiky, zánik ŠBČS a vznik novej centrálnej banky - Národnej banky Slovenska (NBS) a postupný vstup na európsky finančný trh s členstvom v Eurosystéme.
Slovenská banková sústava dnes
Po vstupe SR do Európskej únie (2004) a Eurosystému (2009) sa postavenie NBS zmenilo; stala sa súčasťou Eurosystému a plní úlohy v rámci Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Eurosystému. Eurosystém tvorí ECB a národné centrálne banky krajín používajúcich euro. Hlavným cieľom NBS je udržiavať cenovú stabilitu a plniť úlohy vyplývajúce z účasti v eurosystéme, vrátane dohľadu nad finančným trhom a dohľady nad platobným systémom. Na Slovensku funguje dvojstupňový bankový systém: prvý stupeň centrálna banka (NBS), druhý stupeň obchodné/komerčné banky.
Finančné nástroje a riziká bankového systému
Medzi nástroje centrálnej banky patrí stanovovanie minimálnych rezerv, operácie na voľnom trhu a refinančné operácie (diskontné a reeskontné pôžičky, lombardné úvery). Tieto nástroje umožňujú NBS regulovať množstvo peňazí v obehu, likviditu bánk a úrokové miery. Diskontná sadzba ovplyvňuje dopyt bánk po úveroch a tým aj ponuku peňazí a infláciu. Operácie na voľnom trhu ovplyvňujú ponuku bezhotovostných peňazí a môžu zvyšovať alebo znižovať likviditu bánk. Refinančné operácie umožňujú komerčným bankám čerpať zdroje od centrálnej banky a tým zabezpečujú flexibilitu v čase potreby.
Riziká bankového sektora možno rozdeliť na externé a interné. Externé riziká zahŕňajú politické, teritoriálne a menové riziká (kurzové riziko, inflácia, devalvácia/relvácia meny). Interné riziká zahŕňajú úverové riziko (bonita dlžníka) a riziká majetkových účastí. Banky môžu na tieto riziká reagovať preventívne a rôznymi protikrízovými opatreniami.
Typy a operácie bánk v praxi
Banková sústava zahŕňa emisnú banku (centrálnu) ako aj komerčné banky s cieľom poskytovať úvery a spravovať vklady. Rozlišujeme kontokorentné, eskontné, lombardné a hypotekárne úvery, ako aj špecifické produkty ako emisné pôžičky alebo úvery na úpisy, veľké úvery a komunálne úvery. Vkladové produkty zahŕňajú vklady na požiadanie, úsporné vklady, účty majetkového sporenia, stavebné sporenie a sporenia viazané s poistením. Každý typ vkladu má rôznu mieru likvidity a výnosnosť, a preto banky kombinujú rôzne zdroje financovania podľa potreby klientov a rizík.
Medzi dôležité pojmy patrí likvidita banky, rentabilita banky a zmluvný princíp úverového vzťahu. Základnými princípmi sú návratnosť, zabezpečenie úveru, zúročiteľnosť a termínovosť splatnosti. Bankový systém tiež pravidelne spravuje riziká prostredníctvom registrov a dohľadu zo strany NBS a ďalších štátnych inštitúcií.
- Banková sústava na Slovensku je dvostupňová: centrálna banka (NBS) a komerčné banky.
- NBS vykonáva dohľad, emisiu cien a menových nástrojov, a spravuje devízové rezervy.
- Komerčné banky prijímajú vklady a poskytujú úvery s cieľom dosiahnuť zisk.
- Devízové operácie a operácie na voľnom trhu sú nástroje riadenia makroekonomickej stability.
- Transformácia bankového systému SR od centralizovaného k decentralizovanému prebehla v rokoch 1990-1993 a pokračuje ďalej v kontexte členstva v EÚ a Eurosystéme.
tags: #bankova #sustava #ekonomika