Hoci je dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT) výslovne vyňatý z úloh ECB v oblasti dohľadu, z prania špinavých peňazí a financovania terorizmu môžu plynúť významné riziká ohrozujúce bezpečnosť a zdravie bánk. Smernica o kapitálových požiadavkách (CRD) objasňuje prepojenie medzi prudenciálnym dohľadom a dohľadom v oblasti AML/CFT a od orgánov prudenciálneho dohľadu vyžaduje, aby na informácie týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu reagovali.
Smernica CRD predovšetkým zavádza výslovnú povinnosť spolupráce medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu, orgánmi dohľadu v oblasti AML/CFT a finančnými spravodajskými jednotkami, ktorá umožňuje vykonávať efektívny a účinný dohľad a v potrebných prípadoch prijímať koordinované opatrenia dohľadu. V roku 2024 Rada Európskej únie prijala nový balík právnych predpisov v oblasti AML/CFT, ktorým sa po prvýkrát harmonizujú pravidlá EÚ v tejto oblasti s cíľom chrániť občanov a finančný systém EÚ. Balík zahŕňa nariadenie zriaďujúce nový úrad AMLA (Authority for Anti-Money Laundering and Countering the Financing of Terrorism).
V júni 2025 ECB uzavrela s úradom AMLA memorandum o porozumení, ktoré určuje spôsob vzájomnej spolupráce, zásady výmeny informácií a pravidelnej spolupráce v oblasti politík a noriem. Dohľad nad dodržiavaním požiadaviek AML/CFT zo strany finančných inštitúcií zostáva vo výlučnej právomoci orgánov AML/CFT. Pri udeľovaní povolení a hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti - pri posudzovaní miery, do akej obchodný model žiadateľa, jeho navrhnuté systémy a mechanizmy riadenia rizík a vhodnosť jeho akcionárov, členov, riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie vyvolávajú riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
V rámci priebežného výkonu dohľadu a postupu preskúmania a hodnotenia organizujú orgány dohľadu (SREP) hodnotenie rizík, ktoré sa týkajú AML/CFT v súvislosti s obchodnými modelmi, úverovými operáciami, interným riadením a riadením rizík. Pri prijímaní prudenciálnych administratívnych opatrení, najmä ukladaní sankcií alebo v rámci procesu odoberania povolení, sa zabezpečuje zohľadňovanie nedostatkov spojených s AML/CFT z pohľadu prudenciálneho dohľadu. Za týchto okolností má naďalej zásadný význam úzka spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu, AMLA a vnútroštátnymi AML/CFT.
Orgány prudenciálneho dohľadu informácie od orgánov AML/CFT zohľadňujú v rámci svojich postupov dohľadu, zatiaľ čo orgány AML/CFT využívajú informácie od orgánov prudenciálneho dohľadu vo vlastnom výkone dohľadu nad inštitúciami. Samotné zintenzívnenie regulácie a dohľadu v tejto oblasti však nestačí; inštitúcie musia zabezpečiť, aby na tieto účely neboli zneužívané a aby ich vedenie AML/CFT venovalo adekvátnu pozornosť. Musia zabezpečovať dobrú povesť členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu a zodpovedajú za adekvátny systém interného riadenia a riadenia rizík, ktorý umožňuje identifikovať, hodnotiť a riadiť riziká spojené s AML/CFT.
Okrem všeobecných požiadaviek sú v texte uvedené aj konkrétne legislatívne doplnenia súvisiace s devízovým zákonom na Slovensku. Zákon č. 387/2024 Z. z. bol novelizovaný s účinnosťou od 15. januára 2025, pričom v § 43i ods. 2 sa stanovuje povinnosť držiteľa devízovej licencie predložiť dokumenty preukazujúce splnenie určitých podmienok do 15. augusta 2025. Definície a požiadavky na konečného užívateľa výhod a dôveryhodnosť osôb, ktoré vykonávajú manažérsku funkciu, sú špecifikované a dopĺňajú proces overovania transparentnosti a integrity obchodných subjektov v devízovom obchodovaní.
Praktický príklad ilustruje, že devízové miesto má povinnosť preukázať dôveryhodnosť (bezúhonnosť) konečného užívateľa výhod alebo poskytnúť údaje potrebné na preverenie dôveryhodnosti týchto osôb Národnou bankou Slovenska. Devízové miesto ako právnická osoba má povinnosť preukázať dôveryhodnosť (bezúhonnosť) konečného užívateľa výhod a zodpovedá za to, ak tieto požiadavky neboli splnené podľa predpisov účinných do 14. januára 2025.
Nové povinnosti podľa § 43i ods. 2 devízového zákona v znení zákona č. 387/2024 Z. z. vstupujú do platnosti a môžu ovplyvniť aj vzťahy s Národnou bankou Slovenska a transparentnosť konečných užívateľov výhod v devízovom priestore.
Organizácie musia neustále zlepšovať interné systémy riadenia a školenia personálu, aby mohli efektívne identifikovať a riadiť riziká AML/CFT. Inštitúcie musia zabezpečovať, že ich vedenie má potrebné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na vykonávanie ich povinností, a že systém riadenia rizík je dostatočný na zvládanie potenciálnych hrozieb.
Implementačné dopady pre slovenské finančné inštitúcie
Pre slovenské finančné inštitúcie znamenajú nové pravidlá AMLA a zmeny v devízovom zákone širšie zapojenie do regionálnej a európskej spolupráce pri boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Zároveň sa zvyšuje význam priebežného dohľadu (SREP) a koordinácie medzi prudenciálnym dohľadom a AML/CFT orgánmi. Inštitúcie musia posilniť procesy na identifikáciu a riadenie rizík spojených s AML/CFT, vrátane dôslednejšieho sledovania politík a noriem na úrovni riadiaceho orgánu.
Podľa nových ustanovení súčasne vzrastá zodpovednosť za zodpovedné a transparentné konanie pri udeľovaní povolení a hodnotení dôveryhodnosti, ako aj za správne a včasné predkladanie potrebných dokumentov Národnej banke Slovenska. Praktický príklad ukazuje postup v prípade žiadateľa o devízovú licenciu, kde sa požiada o doklady preukazujúce dôveryhodnosť a adekvátnosť manažmentu. Takéto kroky sú nevyhnutné na zamedzenie rizík spojených s AML/CFT v devízovom obchode.
Prínosy pre verejnosť a finančný systém
- Posilnené mechanizmy zdieľania informácií zvyšujú transparentnosť a rýchlosť reakcie na AML/CFT riziká.
- Harmonizácia pravidiel na úrovni EÚ pomáha chrániť občanov a stabilitu finančného systému.
- Priorita beztrestnosti a integrity pre vyššie vedenie znižuje možnosti zneužitia finančného systému.
tags: #valuty #a #devizy #vykonavaju #dohlad #nad