V súčasnosti sa veľa daňovníkov zaoberá problematikou zdanenia svojich príjmov. Jednou z prvých otázok, ktoré musí podnikateľ riešiť je to, aké druhy príjmov dosiahol a akým spôsobom si vypočíta jednotlivé čiastkové základy dane. Ak porovnáme právnu úpravu pre stanovenie základu dane (ďalej jen „ZD“) fyzických osôb s právnou úpravou právnických osôb (obchodných spoločností), zistíme, že stanovenie ZD je pri fyzických osobách pomerne zložitejšie. Hlavným dôvodom je tá skutočnosť, že zatiaľ čo právnické osoby majú iba jeden všeobecný ZD, fyzická osoba môže mať celkový základ dane tvorený až z piatich čiastkových základov dane.
Čo je základ dane a čo s tým súvisí
Základ dane je čiastka, o ktorú zdaniteľné príjmy dosiahnuté daňovníkom v zdaňovacom období (kalendárny rok), presahujú daňové výdaje. S pojmom základ dane úzko súvisí tiež pojem daňová strata. Pozorní čitatelia si iste všimli, že vyššie boli použité pojmy zdaniteľný príjem a daňový výdavok. Je to dôležité vymedzenie, lebo nie každý príjem a nie každý výdavok ovplyvňuje ZD. O tom, či ide o zdaniteľný príjem alebo daňový výdavok rozhodujú rôzne ustanovenia zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) a to na rozličných miestach.
Základné princípy pre fyzické osoby
Niekedy sa daňovníci mylne domnievajú, že zdaniteľné príjmy sú iba príjmy v peňažnej forme. Je nutné upozorniť, že okrem peňažných príjmov môžu byť zdaniteľnými príjmami aj nepeňažné príjmy. Podľa ZDP však niektoré príjmy skutočne do ZD vstupujú. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, napr. príjmy oslobodené od dane, napr. príjmy zdaňované zvláštnou sadzbou. Je potrebné zdôrazniť, že nie každý účtovný výdavok je automaticky daňovým výdavkom. Daňovú uznateľnosť výdavkov rieši ZDP primárne v ustanovení § 19. Základom dane je príjem zo závislej činnosti uvedený v §5 ods. 1, 2 a 3 ZDP. Ide o peňažné aj nepeňažné príjmy, ktoré pre zjednodušenie môžeme chápať ako príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, v ktorom je daňovník povinný dodržiavať pokyny zamestnávateľa, tzv. Čiastkový základ dane zo závislej činnosti nemôže byť znížený o stratu.
Pri stanovení ZD zo závislej činnosti platí výnimka: ak sú príjmy reálne pripísané na účet zamestnanca do 31. januára nasledujúceho roku, stále ide o príjmy predchádzajúceho roku, za ktorý boli dosiahnuté. Klasickým príkladom je mzda za december 2022, ktorá je vyplatená až v januári 2023.
Čiastkové základy dane a ich uplatnenie
Pri stanovení ZD možno od príjmov zo samostatnej činnosti odpočítať buď preukázateľné výdavky, alebo môžu byť výdavky uplatnené v paušálnej výške, až do 60% z dosiahnutých príjmov, avšak maximálne 20 000 € za zdaňovacie obdobie. Pri uplatnení paušálnych výdavkov nie je možné vykázať stratu. K paušálnym výdavkom je povolené pripočítať aj zaplatené poistné na sociálne poistenie a preddavky na zdravotné poistenie za zdaňovacie obdobie.
U spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je súčasťou čiastkového ZD pomerná časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti. Pri príjmoch z prenájmu je možné oslobodiť príjem do výšky 500 € a nezdaniť ho. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu túto sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu 500 €. Oslobodenie príjmov od dane do výšky 500 € možno uplatniť iba raz.
Pri príjme podľa §6 ods. 1 a 2 môže daňovník dosiahnuť daňovú stratu, okrem príjmu z prenájmu podľa §6 ods.3 a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa §6 ods.4. Stratu z minulých rokov môže fyzická osoba uplatniť v danom roku, za ktorý podáva daňové priznanie. Stratu z aktuálneho roka je možné uplatniť v nasledujúcich štyroch zdaňovacích obdobiach, a to rovnomerne. Platí to pre straty od roku 2016 do roku 2019. Od 1.1.2020 platí, že daňovú stratu môže živnostník odpočítať nasledujúcich päť rokov, avšak len do výšky 50% z čiastkového základu dane. Osobitný ZD z príjmu z kapitálového majetku nemôže vykázať stratu.
Kapitálový majetok a ostatné príjmy
Úroky a ostatné výnosy z cenných papierov (§7 ods. 1) a ďalšie druhy príjmov sa zvyčajne zraňujú podľa §43 ZDP. Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje zrážková daň zrážkou. V prípade, že je zrážková daň vykonaná platiteľom, platiteľ odvedie daň samotárskou formou. Ak daňovník nezačne zaradiť určitý druh príjmu do predošlých čiastkových ZD, ide o tzv. ostatné príjmy. Pre stanovenie ZD pri ostatných príjmoch platí, že výdavky na dosiahnutie príjmu nemôžu byť väčšie než dosiahnuté príjmy.
Príklady a praktické vzory v texte zahrnujú aj prípady z roka 2025 a 2026, kedy sa meniace pravidlá dotýkajú výpočtu čiastkového základu dane, daňového bonusu a preddavkov na daň z príjmov.
Paušálne a skutočné výdavky pre SZČO
K paušálnym výdavkom je možné pripočítať aj zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Paušálne výdavky sú vo výške 60% z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najviac 20 000 eur. Pri paušálnych výdavkoch nie je možné uplatniť daňovú stratu. Ak zarobíte 15 000 eur za rok, výdavky pri uplatnení paušálnych výdavkov vo výške 60% činí 9 000 eur. Z tohto základu môžete ďalej odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane a prípadné ďalšie položky podľa zákona.
Ak daňovník uplatňuje výdavky skutočné, eviduje všetky výdavky a príjmy a z nich vypočíta čiastkový základ dane z príjmov podľa §6. V prípade živnosti a inej SZČO platí, že existujú aj určité limity a podmienky pre nezdaniteľnú časť základu dane a pre uplatnenie rôznych odpočítateľných položiek.
Praktické príklady a výpočty
Rozpracované príklady ukazujú, ako sa počíta čiastkový základ dane z §5 (zo závislej činnosti) a z §6 (živnosť) a ako sa integrujú do celkového základu dane. V jednom z príkladov má zamestnanec čiastkový základ dane zo závislej činnosti 7 000 € a z prenájmu 1 000 € (po oslobodení 500 €) a zo živnosti 9 500 €. Ďalšie výpočty ukazujú, ako sa tieto čiastkové základy sčítajú a upravujú nezdaniteľnými časťami a odpočítateľnými položkami, aby vznikla konečná daňová povinnosť.
V praxi to znamená, že celkový ZD = súčet čiastkového základu dane z jednotlivých paragrafov mínus nezdaniteľné časti a ďalšie odpočítateľné položky. Pri daňových priznaniach SZČO platí lehota do 31. marca, s možnosťou predĺženia podľa podmienok a správneho oznámenia príslušnému úradu.
Dôležité poznámky a odporúčania
- Daňové priznanie ako SZČO podávate vždy, bez ohľadu na to, či podnikáte ako hlavne alebo vedľajšie; v priznaní musíte uviesť všetky príjmy.
- Pri zamestnaniach si vyžiadajte potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a zahrňte ho ako prílohu priznania.
- Pri uplatnení paušálnych výdavkov je možné započítať aj zaplatené poistné, no stratu sa týmto spôsobom neuplatní.
- Základ dane vzniká aj pri príjmoch z prenájmu alebo z kapitálového majetku a je potrebné správne rozdeliť príjmy podľa §5, §6, §7 a §8.
tags: #ciastkovy #zaklad #dane #riadok #vypocet #zp