Podľa najnovších údajov Eurostatu patrí medzi desať najzadlŽenejších krajín Európskej únie hneď niekoľko veľkých ekonomík. Verejný dlh v pomere k HDP zostáva v mnohých prípadoch nad kritickou hranicou 60 %, ktorú odporúča Maastrichtská zmluva. 10. Na desiatom mieste sa ocitlo Slovinsko, kde dlh dosiahol 67 % HDP. Pre túto malú otvorenú ekonomiku sú hospodárske výkyvy v eurozóne kľúčové a každá kríza sa rýchlo premieta do verejných financií.

8. Rakúsko je síce považované za jednu zo stabilnejších ekonomík regiónu, no jeho zadlženie prekročilo 80 % HDP. Vláda počas pandémie výrazne podporovala firmy aj domácnosti, čo zanechalo stopu na verejných financiách. Neskôr sa pridali aj výdavky na energetickú bezpečnosť a zelenú transformáciu. 7. Fínsko dosiahlo podobnú úroveň dlhu ako Rakúsko, teda vyše 80 % HDP. Krajina sa musí vyrovnávať s demografickým trendom starnutia obyvateľstva, čo zvyšuje náklady na zdravotníctvo a dôchodkový systém. Okrem toho v posledných rokoch rastú aj výdavky na obranu, ktoré urýchlila ruská invázia na Ukrajinu.

6. Portugalsko má za sebou obdobie výraznej dlhovej krízy, keď sa jeho dlh v roku 2011 vyšplhal až na 120 % HDP. Vďaka prísnym úsporným opatreniam sa podarilo tento podiel znížiť na približne 95 %. 5. V Španielsku dosahuje dlh takmer 102 % HDP. Po finančnej kríze z roku 2008 nasledoval ďalší nárast počas pandémie. Krajina sa dlhodobo potýka s vysokou nezamestnanosťou, čo obmedzuje daňové príjmy a zvyšuje tlak na sociálne výdavky.

4. Belgicko sa nachádza na šiestej priečke s dlhom nad 105 % HDP. S vysokým zadlžením bojuje už od deväťdesiatych rokov, pričom krízy vždy prinášajú ďalší nárast. Náročný federálny systém správy krajiny komplikuje konsolidáciu, keďže viaceré kompetencie sú rozdelené medzi regióny. 3. Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, má verejný dlh vo výške 113 % HDP. Ide o historicky najvyššiu hodnotu, ktorá poukazuje na pretrvávajúce problémy so znižovaním deficitu.

2. Taliansko sa radí na druhé miesto v rebríčku so zadlžením presahujúcim 135 % HDP. Tento problém je v krajine prítomný už celé desaťročia a pretrváva aj počas obdobia hospodárskeho rastu. Taliansko čelí vysokým regionálnym rozdielom, nákladom na sociálne programy a citlivosti na vývoj úrokových sadzieb. 1. Na prvom mieste zostáva Grécko, ktoré sa stalo symbolom dlhovej krízy eurozóny. Jeho zadlženie presiahlo 150 % HDP a aj po rokoch úsporných opatrení zostáva najvyššie v Únii. Hlavnými príčinami sú dlhodobé štrukturálne slabiny, vysoké verejné výdavky a slabý výber daní.

Podľa 10. 2025 a aktualizácií zaznamenávajú štáty EÚ aj rozpočtové deficity nad 3 % HDP. Euromonitor zistenia ukazujú, že 17 z 27 členských štátov prekročilo limity pre rozpočtové deficity a verejný dlh; pomer deficitu verejných financií k HDP v roku 2024 v eurozóne klesol na 3,1 % z 3,5 % v 2023 a v EÚ na 3,1 % z 3,4 %. Rozpočtové prebytky sa dosiahli v Dánsku, Cypru, Írsku, Grécku, Luxembursku a Portugalsku.

Všeobecne platí, že pri pohľade na jednotlivé krajiny sú jasné skoky aj po finančnej kríze z roku 2008 a počas pandémie. Z dlhodobého hľadiska sa v členských štátoch EÚ prejavujú rozdiely medzi opatreniami na konsolidáciu a potrebou financovať sociálne systémy a investície do zelenej transformácie. Vysoké výdavky v oblasti zdravia, dôchodkov a obrany v posledných rokoch tiež zvyšujú tlak na verejné financie.

Podrobné čísla k jednotlivým krajinám ukazujú, že Slovinsko (67 %), Maďarsko (73,5 %), Rakúsko (>80 %), Fínsko (>80 %), Portugalsko (~95 %), Španielsko (~102 %), Belgicko (>105 %), Francúzsko (113 %), Taliansko (>135 %) a Grécko (>150 %) reprezentujú rozsiahle spektrum zadlženia v EÚ. Hlavné príčiny zahŕňajú dlhodobé štrukturálne slabiny, vysoké verejné výdavky, demografické zmeny a environmentálne či geopolitické otrasy.

Rovnováha medzi deficitoch a dlhom zostáva kľúčovým pilierom politickej diskusie v Bruseli. Cieľom je udržať stabilitu verejných financií a zároveň umožniť potrebné reformy a investície do rastu a sociálnej pohody bez pretrvávajúceho ohrozenia dôvery investorov.

1. Grécko - viac ako 150 % HDP, hlavné príčiny: štrukturálne slabiny, vysoké výdavky, slabý výber daní.
2. Taliansko - viac ako 135 % HDP, regionálne rozdiely a náklady na sociálny štát.
3. Francúzsko - 113 % HDP, vysoké výdavky na sociálny systém a dôsledky nízkeho rastu.
4. Španielsko - asi 102 % HDP, vysoká nezamestnanosť a tlak na sociálne výdavky.
5. Belgicko - 105 % HDP, problém federálneho systému a starnutie populácie.
6. Portugalsko - cca 95 % HDP, prehĺbené deficity a demografia; zotavenie po kríze 2011.
7. Fínsko - nad 80 % HDP, demografia a obrana; zvyšujúce sa náklady.
8. Rakúsko - nad 80 % HDP, pandémia, energetická bezpečnosť a zelená transformácia.
9. Maďarsko - 73,5 % HDP, mimo eurozóny; dinamícka sily rastu dlhu v súvislosti s infláciou a menovou nestabilitou.
10. Slovinsko - 67 % HDP, otvorená ekonomika citlivá na eurozónu; potreba reforiem.

Tabuľkové zobrazenie a grafické materiály môžu doplniť obraz o tom, ako sa každý štát dostal na súčasnú úroveň dlhu a akej veľkosti sú rozdiely medzi regiónmi, sektormi a demographics, avšak uvedené fakty sú dostatočné na pochopenie základných trendov.

tags: #zadlzenost #eu #v #dolaroch #proti #hdp

Populárne príspevky: