Na daňové zaťaženie podnikateľov a iných daňovníkov má vplyv niekoľko faktorov, predovšetkým ide o výšku základu dane z príjmov a výšku sadzby dane z príjmov. Samotná výška sadzby dane nám nedáva úplný obraz o daňovom zaťažení v konkrétnej krajine alebo v niekoľkých časových obdobiach. Poskytne nám však veľmi jednoduchý odhad, ak sa výpočet základu dane zásadne nelíši.

Daň z príjmov fyzickej osoby a daň z príjmov právnickej osoby, ktorých sadzbami sa budeme bližšie zaoberať v tomto článku, bola, resp. je upravená zákonmi: č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o daniach z príjmov“), č. 595/2003 Z. z. Poznámka: Hodnoty v slovenských korunách boli prepočítané kurzom 1 € = 30,1260 Sk.

Daňové pásma a ich reálne dopady v rokoch 2000-2012

Šípky v hornej časti grafu znamenajú, že pre (najvyššie) daňové pásmo nie je stanovený maximálny limit. V období účinnosti zákona o daniach z príjmov sa príjmy fyzických osôb zdaňovali progresívne, pričom sadzba dane z príjmov dosahovala až 42 %. Najvyššou sadzbou sa v zdaňovacích obdobiach 2000 a 2001 zdaňovali tie časti základov dane, ktoré presiahli približne 37 400 eur (1 128 000 Sk).

Od roku 2002 sa na dva roky progresívny systém zdaňovania zjednodušil. Daňové pásma sa znížili zo siedmich na päť a klesla aj sadzba v najvyššom pásme na 38 %.

Rok 2004 sa v oblasti dane z príjmov označuje aj ako začiatok daňovej reformy. Začiatkom tohto roka nadobudol účinnosť zákon o dani z príjmov (č. 595/2003), ktorý nahradil doterajší predpis - zákon o daniach z príjmov (č. 366/1999).

Od 1.1.2004 až do 31.12.2012 bola tzv. rovná sadzba dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 19 %. Túto sadzbu dane používali pri výpočte dane z príjmov živnostníci, samostatne hospodáriaci roľníci, lekári, prenajímatelia nehnuteľností a ďalší podnikatelia a iné samostatne zárobkovo činné osoby.

Od 1.1.2013 sa opäť zaviedlo progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. Základná sadzba dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 19 % sa používa pri výpočte dane z príjmov zo základu dane, ktorý je nižší alebo rovný sume 176,8-násobku životného minima platného k 1.1. kalendárneho roka. Zvýšená sadzba dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 25 % sa používa pri výpočte dane z príjmov z tej časti základu dane, ktorá je vyššia ako 176,8-násobok životného minima platného k 1.1. kalendárneho roka.

K 1.1.2012 bola výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 194,58 eura. Hranica uplatnenia progresívneho zdaňovania príjmov fyzickej osoby bola určená na 34 401,74 eura. Od 1.7.2013 sa suma životného minima nezvýšila a 176,8-násobok životného minima predstavuje 35 022,31 eura.

Daň z príjmov právnickej osoby a jej zmeny

Vývoj sadzby dane z príjmov právnickej osoby (s.r.o., a. Zákon o daniach z príjmov pri nadobudnutí účinnosti určoval sadzbu dane z príjmov pre právnické osoby vo výške 29 %. Od roku 2002 sadzba klesla o dva percentuálne body na 25 %. Od 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon o dani z príjmov. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona až do konca roka 2012 bola pre podnikateľov a ďalších daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami, platná sadzba dane z príjmov vo výške 19 %. Od 1.1.2013 došlo k jej zvýšeniu o 4 percentuálne body na 23 %. Neskôr od 1.1.2014 sa sadzba dane z príjmov právnickej osoby znížila opäť, na 22 %. Po dvoch rokoch má od 1.1.2017 dôjsť k zníženiu sadzby dane z príjmov právnickej osoby. Sadzba má klesnúť na 21 %.

V praxi sa možno stretnúť aj s označením tejto dane ako „korporátna daň“, nakoľko sa ňou zdaňujú najmä podnikateľské subjekty (korporácie). V prípade zdaňovania príjmov právnických osôb nebola zavedená progresivita v zdaňovaní stanovením viacerých sadzieb dane.

Historické východiská a legislatívne odkazy

286/1992 Zb. 286 ZÁKON z 28. apríla 1992 o daniach z príjmov Slovenskej a Českej Federatívnej Republiky a jeho hlavné položky upravovali daň z príjmov fyzických aj právnických osôb. Časť §2 a §3 definovala daňovníkov, predmet dane a rôzne príjmy, ktoré sa zdanili podľa rôznych ustanovení a skutočných pravidiel.

Podstatné faktory ovplyvňujúce daňové zaťaženie zahŕňajú nielen nominálne sadzby, ale aj doplnkové pravidlá - odpočty, oslobodenia, hranice progrese a špecifické úpravy pre rôzne druhy príjmov a špecifické skupiny daňovníkov.

Meranie daňového zaťaženia a jeho obmedzenia

Priemerné daňové sadzby predstavujú tretiu možnosť hodnotenia daňového zaťaženia pre fyzické a právnické osoby. Ich výpočet zahrňuje dopady obmedzení, napríklad odpisovanie, krátkodobé investície, daňové plány a ďalšie faktory, ktoré určujú konečnú daňovú povinnosť v porovnaní s HDP. Uvedené ukazovatele môžu líšiť v závislosti od konkrétnej ekonomiky a od change nominálnych sadzieb a daňových základov v čase.

Je potrebné pracovať s mikroúdajmi na dosiahnutie spoľahlivých odhadov a porovnaní medzi rôznymi obdobiami, pretože v jednotlivých štátoch sa daňové zaťaženie a spôsoby zdaňovania pre živnostníkov, zamestnancov a právnické osoby líšia. Zmeny v štruktúre daní od roku 1993 až po súčasnosť ukazujú, že nominálne sadzby často neodhaľujú plný obraz daňového zaťaženia, ak nie sú doplnené o skutočné pravidlá a odpočty.

Podpora investícií a environmentálne a sociálne faktory

Podpora nových investícií, inovácií a podnikateľskej činnosti má v Európe významný dopad na daňové stimuly. V strednej a východnej Európe bolo zavedených mnoho stimulov pre daňových predchodcov podnikateľov vo forme daňových prázdnin pre domácnosti a zahraničné spoločnosti, čo ovplyvňuje porovnanie medzi krajinami a ich daňové prostredie.

Ďalšie typy oslobodení a dôchodkové a sociálne dávky ovplyvňujú celkovú daňovú povinnosť. Intenzita týchto faktorov sa líši medzi ekonomikami a medzi jednotlivými typmi príjmov (závislá činnosť, podnikanie, kapitálový majetok a iné).

Pri posudzovaní celkového zaťaženia je dôležité zohľadniť aj to, že nominálne sadzby môžu maskovať reálne rozdiely v daňových zaťaženiach, ak nie sú zahrnuté všetky odpočty, oslobodenia a špecifické úpravy v jednotlivých kategóriách daňovníkov a v jednotlivých druhoch príjmov.

tags: #nominalne #danove #sadzby #1998

Populárne príspevky: