Keď si niekto požičia peniaze, stáva sa dlžníkom. Požičanej čiastke sa hovorí istina. Ten, ktorý dlžníkovi peniaze požičal, sa označuje ako veriteľ (verí, že mu dlžník peniaze vráti). Za požičanie musí dlžník väčšinou veriteľovi zaplatiť ešte odmenu, tej sa hovorí úroky. Výšku úrokov stanovuje úroková miera (tiež úroková sadzba).
Najčastejší vzťah dlžník vs. veriteľ vzniká medzi fyzickými osobami alebo firmami na jednej strane a bankami na strane druhej. Ak si od banky peniaze požičiame, je pre nás výhodná nízka úroková miera, aby sme nemuseli platiť veľa peňazí navyše. Keď naopak chceme vložiť peniaze na bankový šporiaci účet, poskytujeme tým banke pôžičku a stávame sa veriteľmi.
Pretože sa peniaze požičiavajú na rôzne dlhú dobu, je nutné úrokovú mieru vztiahnuť k časovému obdobiu. Je rozdiel, či zaplatíme za pôžičku naviac 5 % celkovo, 5 % ročne alebo 5 % za každý mesiac, kedy máme peniaze požičané. Ak nie je uvedené inak, vzťahuje sa úroková miera k jednému roku. V praxi môžeme naraziť na to, že úroková miera je napr. 6 % ročne, ale úroky sa pridávajú mesačne. V takom prípade stačí ročnú úrokovú mieru vydeliť 12 (počet mesiacov v roku) a získame mesačnú úrokovú mieru. V uvedenom príklade by sa teda každý mesiac pripočítal úrok vo výške 0,5 % (6:12=0,5).
Vo väčšine prípadov sa zo získaných úrokov odvádza štátu daň vo výške 19 %. Ak teda peniaze požičiavame (napr. Pomocou matematiky môžeme vyjadriť, koľko celkovo peňazí naviac zaplatí dlžník na úrokoch). Vezmime si príklad, kedy veriteľ požičia dlžníkovi nejakú čiastku X a on ju chce vrátiť po n rokoch. Ročný úrok je p %. dlh vrátane úrokov 1. dlh vrátane úrokov 2. dlh vrátane úrokov 3. dlh vrátane úrokov 4.
Jednoduché úročenie je v zásade jednoduchý koncept platieb, ktoré platí dlžník veriteľovi za to, že mu požičal peniaze. Výška týchto poplatkov (úrokov) sa vypočíta pomocou percent (úroková miera) zo zapožičanej čiastky (istiny). Dôležité je dať pozor na to, ako často úroky pri jednej pôžičke vznikajú (úrokovacie obdobie a pripisovanie úrokov).
Praktické vzorce a príklady
Predstavme si jednoduchý príklad: ročný úrok 6 % sa rozkladá mesačne, teda 0,5 % za mesiac. Každý mesiac sa pripočíta úrok 0,5 % k aktuálnej istine, a na konci roka dostávame celkový objem splátok zahŕňajúci istinu a úroky. V praxi to znamená, že dlžník zaplatí viac, než je pôvodná požičaná čiastka, a veriteľ získa očakávanú výšku zisku.
Ak úroky zdaníme, daňová povinnosť môže ovplyvniť čistý výnos veriteľa. V mnogých scenároch banky aj fyzické osoby kalkulujú s tým, že úroky sú zdrojom príjmu podliehajúcemu dani.
Vo všeobecnosti platí: čím dlhšie trvá pôžička a čím vyššia je úroková miera, tým väčšia je celková suma, ktorú dlžník zaplatí. Preto je dôležité zohľadniť frekvenciu pripisovania úrokov a ich vzťah k časovému obdobiu pri porovnávaní ponúk.
Vysvetlenie vzorca pre zložený úrok, investície, mesačné a priebežné výpočty, slovné úlohy, algebra
Na záver pripomíname, že väčšina úrokov sa vypočítava podľa percent zo zapožičanej istiny a že výška úrokovej miery spolu s frekvenciou pripisovania určuje, koľko peňazí navyše dlžník zaplatí.
tags: #urok #ktory #ziska #veritel #po #zdaneni