Kriminálne organizácie sa čoraz viac orientujú na nelegálny obchod so zvieratami. Postihy za porušenie zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi sú oveľa nižšie ako tresty pre drogových dílerov a pašerákov zbraní. Nelegálny obchod so zvieratami a ich časťami je jednou z najzávažnejších príčin ohrozenia voľne žijúcich živočíchov. Medzi najčastejšie pašované živočíchy patria papagáje, plazy a bezstavovce. Z častí tiel je to slonovina, rohovina a kože vo forme módnych doplnkov, ako sú opasky, topánky, náramky, kabelky, peňaženky. Vynachádzavosť pašerákov nepozná hraníc. Colníci sa na letiskách stretávajú s rôznymi kuriozitami, napríklad so živými jedovatými hadmi v príručnej batožine, s kožušinami snežných leopardov v zásielke vodky, údenými hadmi ako gastronomickou špecialitou či predmetmi čiernej mágie, ako sú odseknuté opičie hlavy.
Tigria veľmoc. Pred sto rokmi žilo vo voľnej prírode asi 100 000 tigrov, dnes ich je len približne 3 900. Aj keď to znie neuveriteľne, Slovensko je tigrou veľmocou. „V 5-miliónovej krajine oficiálne chováme 102 tigrov a nevieme, aké môže byť množstvo tigrov, ktoré nie sú registrované. Je neuveriteľné, že až 93 % všetkých tigrov držaných v súkromných chovoch v Európskej únii je práve na Slovensku a v Českej republike,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (43), ktorý má mnoho aktivít zameraných na ochranu zvierat na celoeurópskej úrovni. Pred zvolením do europarlamentu roky pracoval ako programový riaditeľ medzinárodnej organizácie na ochranu zvierat FOUR PAWS. To je tiež jeden z dôvodov, prečo v tomto boji pokračuje aj z Európskeho parlamentu. „Počas uplynulého roku som taktiež navrhol celoeurópsku iniciatívu na ochranu včiel a opeľovačov, ktorú podporila veľká väčšina poslancov EP. Pracujem aj na tom, aby sme používali menej škodlivých pesticídov. S kolegami chceme dosiahnuť, aby boli v EÚ schvaľované len také pesticídy, ktoré nespôsobia vymieranie opeľovačov,“ predstavuje svoj návrh Hojsík.
Ako variť tigra. Žlč tigra sa používa na liečbu kŕčov, krv na posilnenie tela a budovanie sily vôle, kosti ako protizápalový prostriedok na artritídu, reumatizmus a bolesti hlavy. Mozgom sa lieči lenivosť a akné, pazúry sú údajne sedatívom na nespavosť. Tuk okrem iného lieči hemoroidy, kožné choroby vylieči chvost, bolesti zubov vibrisy (fúzy) a elixírom lásky a afrodiziakom je tigrí penis. Z častí tiel tigrov sa varia tiež vývary, bujóny či takzvané tigrie víno. Aj u nás funguje trh, kde sa tieto produkty vyrábajú, konzumujú a pašujú do Vietnamu a Číny. Zvlášť žiadaný je bujón, ktorému sa v tradičnej čínskej medicíne pripisujú liečivé, či dokonca zázračné účinky.
A ako sa vyrába? Na jeho výrobu sa z tela tigra používajú len kosti, žiadne mäso, vnútornosti ani iné tkanivá. Správny tigrí vývar sa varí minimálne 7 dní a 7 nocí. Do vývaru sa počas varu pridávajú aj prísady biologického pôvodu (údajne kvôli súdržnosti či lepšej štruktúre), ako napríklad korytnačie panciere, jelenie kosti a podobne. Každý „varič“ má už osvedčené prísady, vlastnú receptúru a chráni si svoje know-how. Tekutina postupne hustne, takže posledné dni sa už musí prakticky neustále miešať, aby sa nepripálila, čo je fyzicky dosť náročné. Výsledkom je tmavohnedý roztok želatínovej konzistencie - akýsi glej, ktorý sa leje do pripravených menších formičiek, kde tuhne. Zdroje: Polícia SR. Bujón varený z tigrích kostí, čínska medicína mu pripisuje zázračné účinky. Ešte po 48 hodinách varu zostáva DNA tigrov detekovateľná. Pri sedemdňových vývaroch sa už nedá určiť, pretože je varom zničená. Zistenie identity tigrov (nájdenie individuálne charakteristických úsekov genómu) je taktiež predmetom výskumov. Cena jedného tigrieho bujónu sa môže vyšplhať až na 300 eur (okolo 60 eur za gram). Z jedného tigra sa dá uvariť až 10-tisíc gramov bujónu, čo predstavuje až 600-tisíc eur.
Ale záujem nie je len o bujóny, z tela tigra sa využije všetko: koža, šľachy, vnútorné orgány, krv i tuk. Ceny produktov z tiel najväčších mačkovitých šeliem sú príliš drahé, aby ich mohol kúpiť obyčajný človek. Liter tigrieho vína stojí na čiernom trhu približne 85 eur, kilogram tigrích kostí by vás vyšiel približne na 2 000 eur. Existujú podozrenia, že Slovensko je tranzitnou krajinou pašovania tigrích produktov, sloních klov a rohov nosorožca. Podľa správy organizácie Traffic je Slovensko a Španielsko do biznisu spojeného s pašovaním výrobkov z tigrov zapojené najviac spomedzi krajín EÚ. Správa napríklad uvádza, že v januári 2013 zadržali českí policajti Vietnamca, ktorý viezol v dodávke 7,6 kila tigrích kostí. Tvrdil, že pochádzajú zo Slovenska.
Kontaktné „zoo“. Najväčším lákadlom pre návštevníkov zooparkov, zookútikov a rôznych kontaktných zoo bývajú mláďatá šeliem. Čím vyššiu návštevnosť majú tieto zariadenia, tým viac z malých tigrov profitujú. Dospelé tigre už takým lákadlom nie sú a starostlivosť o ne stojí nemalé peniaze. Aj preto sa ich často potrebujú tieto zariadenia zbaviť. Chovať tieto zvieratá je veľmi nákladné. Martin Hojsík hovorí, že cieľom jeho ďalšej iniciatívy s názvom Klietka nie je záchrana nie je len zákaz súkromných chovov veľkých šeliem a primátov. Majiteľia zoo profitujú z malých tigrov, dospelé už lákadlom nie sú a starostlivosť o ne stojí nemalé peniaze. Je ním hlavne vytvorenie podmienok na vznik a prevádzku záchranných staníc aj na Slovensku. Záchranná stanica musí byť oficiálne registrovaná ako záchranná stanica a jej snahou nie je udržať genofond v zajatí, ale vrátiť ho do prírody, ak to je možné. Podstatné je zvieratá nekupovať. Ak si záchranná stanica začne kupovať zviera z legálneho chovu, napríklad z cirkusu, nemá šancu zamedziť množeniu, podporuje to systém obchodovania a neplní tak dobre svoju funkciu záchrannej stanice. Ten istý princíp platí aj pri obchodovaní s rohovinou nosorožcov, zákazník ich kúpou podporuje pytliactvo.
Korupčná sieť. Historicky boli populácie nosorožcov zdecimované nekontrolovaným lovom trofejí počas európskej koloniálnej éry. Dnes predstavuje hlavnú hrozbu pre nosorožce nelegálny obchod s nosorožími rohmi medzi Afrikou a Áziou. Hlavným konzumentom je Vietnam, dopyt sa zvyšuje aj v Číne. V roku 2012 sa cez Slovensko pokúsili českí pašeráci prepašovať na východ osem rohov z nosorožcov. Keďže ide o chránené a ohrozené živočíchy, nemožno s týmto tovarom obchodovať, a preto boli zaistené a neskôr spálené v Národnej zoolojickej záhrade Bojnice. Kontraband mal hodnotu 1,35 milióna eur, cena jedného kilogramu nosorožieho rohu na čiernom trhu je 40- až 60-tisíc eur. „Najväčšími odberateľmi na čiernom trhu sú Vietnam a Čína. Kupujúci túžia po výrobkoch z nosorožích rohov z rôznych dôvodov. Niektorí kupujú kúsky rohov alebo prášok, pretože veria, že pôsobí ako afrodiziakum. Solventní zákazníci hľadajú starožitné rytiny z rohov nosorožcov, ako sú poháre alebo figúrky na vystavenie, prípadne ich vnímajú ako investíciu. Takisto vznikol moderný trh s náhrdelníkmi, náramkami a korálikmi z rohov nosorožcov,“ objasňuje záujem o ilegálny tovar Martin Hojsík. Správa o účinkoch pomletého rohu pri liečbe rakoviny je však umelo vyvolaná povera, ktorá sa objavila niekedy v rokoch 2007 až 2008 a pre ľudský strach z rakoviny sa neuveriteľne rýchlo rozšírila.
Nemá žiadne korene v náuke o tradičnej čínskej medicíne a ani historicky sa roh nosorožca nikdy nepoužíval na liečbu rakoviny. V tomto ilegálnom biznise je zapojených množstvo skorumpovaných ľudí, politikov a policajtov na vysokých miestach, a to tak vo Vietname, ako aj v Južnej Afrike. Časť ilegálne predávaných rohov sú historické exponáty múzeí. Pochádzajú z krádeží, len v susednom Česku ich bolo niekoľko vrátane najväčšej krádeže v Európe, keď zo zámku v Úsove pašeráci ukradli sedem nosorožích rohov. Druhú časť tvoria rohy z voľnej prírody alebo afrických národných parkov a prírodných rezervácií. Ide o klasické pytliactvo, ale aj o zneužívanie juhoafrickej výnimky na legálny trofejový lov. Pašeráci si najímajú našich poľovníkov z chudobnejších pomerov a posielajú ich do Afriky loviť nosorožce. Tí namiesto toho, aby si rohy ponechali ako trofej, ich predajú pašerákom.
Šialenosť. Dopyt po rohoch nosorožcov neklesá. Štatistiky hovoria, že v Južnej Afrike miera pytliactva o niečo poklesla, ale v Namíbii a Zimbabwe vzrástla. Takže sa iba presunulo do iných častí. Pri nosorožcoch v Južnej Afrike došlo v posledných rokoch k zmene pytliackeho modelu. Ako obchod rastie, cena stúpa a ako to celé graduje, sú pytliaci čoraz viac drzí. Ešte pred dvoma rokmi sa pytliačilo hlavne v noci, počas splnu a pytliaci sa pohybovali v odľahlejších častiach parku. Dnes pytliačia počas dňa, už sa neobťažujú stopovať a strieľať v noci, lebo to je zložité. Pytliači sa najviac v najturistickejšej časti parku, kde je práve najviac zvierat. Zdroje: Shutterstock. Odrezávanie rohov zachráni nosorožcom život, pre pytliakov sú nosorožce bez rohu bezcenné. V národnom parku Kaziranga v Indii majú ochrancovia parku povolené strieľať pytliakov. V tichosti ich likvidujú aj v mnohých iných parkoch, napríklad v Južnej Afrike. Ak pytliaci chodia ozbrojení samopalmi a dochádza k prestrelkám, rangeri sa musia brániť. Sú to ozajstné ozbrojené konflikty, je to vojna. A zväčša platí, že ten, kto strieľa prvý, prežije. Cena rohov nosorožca je taká vysoká, že pytliaci urobia čokoľvek. V roku 2017 vo francúzskej zoo zabili pytliaci tromi strelami do oblasti hlavy nosorožca a roh mu odpílili motorovou pílou. Bol to prvý prípad pytliactva vykonaný na zvierati žijúcom v ľudskej opatere na území Európy.
Tagy:
tags: #koza #z #tigra #obchodovanie