Pozor na suveníry z dovolenky. Za niektoré vás neminie vysoká pokuta, v horšom prípade väzenie. Môže ísť napríklad o výrobky z korytnačích pancierov, hadej, prípadne krokodílej kože.

Suveníry sú pre väčšinu dovolenkárov samozrejmosťou. Pri ich kúpe ale treba myslieť na to, že niektoré môžu byť vyrobené z chránených druhov rastlín a zvierat. Príslušníci Finančnej správy často nachádzajú v batožine cestujúcich napríklad koraly, výrobky z krokodílej či hadej kože.

Problémom býva aj tradičná čínska medicína, ktorá môže obsahovať časti ohrozených rastlín či živočíchov akými sú napríklad tiger, nosorožec, kobra či ženšen. Nelegálny je aj obchod bez potrebných povolení s kožou a kožušinou, napríklad z jaguára, leoparda či tigra, z ktorých sú potom vyrábané kabelky či kabáty. Na plážach juhovýchodnej Ázie sa často môžete stretnúť s náramkami, hrebeňmi či náhrdelníkmi vyrobenými z pancierov morských korytnačiek.

Medzi veľké lákadlá turistov patria aj živé zvieratá, napríklad vtáky, rôzne plazy či hady. Tie bývajú odchytávané nelegálne, vo voľnej prírode a sú ponúkané napríklad na trhoch v Afrike či Južnej Amerike. Obrovským problémom najmä v Afrike a Ázii je aj nelegálny obchod so slonovinou. Na trhu sa objavila napríklad aj kabelka zo slona. Ročne kvôli chamtivosti ľudí zomrie odhadom až 36-tisíc slonov.

"V exotických krajinách by ľudia napríklad tiež nemali si brať so sebou alebo zbierať aj niečo také ako je perie z exotických vtákov, pretože aj toto spadá pod ochranu v rámci CITESu," objasnila Ritterová. Pri kúpe exotických predmetov z Tuniska, Egyptu, Thajska či Turecka vám k nim musia pribaliť aj oficiálne sprievodné doklady, teda certifikát k výrobku, ktoré budú colníci vyžadovať. "Za colný priestupok možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do výšky 3 319,39 eura.

Kriminálne organizácie sa čoraz viac orientujú na nelegálny obchod so zvieratami. Postihy za porušenie zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi sú oveľa nižšie ako tresty pre drogových dílerov a pašerákov zbraní. Nelegálny obchod so zvieratami a ich časťami je jednou z najzávažnejších príčin ohrozenia voľne žijúcich živočíchov. Medzi najčastejšie pašované živočíchy patria papagáje, plazy a bezstavovce. Z častí tiel je to slonovina, rohovina a kože vo forme módnych doplnkov, ako sú opasky, topánky, náramky, kabelky, peňaženky.

Colníci na letiskách nachádzajú kuriozity: živé jedovaté hady v príručnej batožine, kožušiny snežných leopardov v zásielke vodky, údenými hadmi ako gastronomickou špecialitou či predmetmi čiernej mágie, ako sú odseknuté opičie hlavy. Tigria veľmoc Pred sto rokmi žilo vo voľnej prírode asi 100 000 tigrov, dnes ich je len približne 3 900. Aj keď to znie neuveriteľne, Slovensko je tigrou veľmocou. „V 5-miliónovej krajine oficiálne chováme 102 tigrov a nevieme, aké môže byť množstvo tigrov, ktoré nie sú registrované. Je neuveriteľné, že až 93 % všetkých tigrov držaných v súkromných chovoch v Európskej únii je práve na Slovensku a v Českej republike,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík.

Pred zvolením do europarlamentu roky pracoval ako programový riaditeľ medzinárodnej organizácie na ochranu zvierat FOUR PAWS. To je tiež jeden z dôvodov, prečo v tomto boji pokračuje aj z Európskeho parlamentu. „Počas uplynulého roku som taktiež navrhol celoeurópsku iniciatívu na ochranu včiel a opeľovačov, ktorú podporila veľká väčšina poslancov EP. Pracujem aj na tom, aby sme používali menej škodlivých pesticídov. S kolegami chceme dosiahnuť, aby boli v EÚ schvaľované len také pesticídy, ktoré nespôsobia vymieranie opeľovačov,“ predstavuje svoj návrh Hojsík. Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ako variť tigra a čo o tom vie verejnosť

Žlč tigra sa používa na liečbu kŕčov, krv na posilnenie tela a budovanie sily vôle, kosti ako protizápalový prostriedok na artritídu, reumatizmus a bolesti hlavy. Mozgom sa lieči lenivosť a akné, pazúry sú údajne sedatívom na nespavosť. Tuk okrem iného lieči hemoroidy, kožné choroby vylieči chvost, bolesti zubov vibrisy (fúzy) a elixírom lásky a afrodiziakom je tigrí penis. Z častí tiel tigrov sa varia tiež vývary, bujóny či takzvané tigrie víno. Aj u nás funguje trh, kde sa tieto produkty vyrábajú, konzumujú a pašujú do Vietnamu a Číny. Zvlášť žiadaný je bujón, ktorému sa v tradičnej čínskej medicíne pripisujú liečivé, či dokonca zázračné účinky.

A ako sa vyrába? Na jeho výrobu sa z tela tigra používajú len kosti, žiadne mäso, vnútornosti ani iné tkanivá. Správny tigrí vývar sa varí minimálne 7 dní a 7 nocí. Do vývaru sa počas varu pridávajú aj prísady biologického pôvodu (údajne kvôli súdržnosti či lepšej štruktúre), ako napríklad korytnačie panciere, jelenie kosti a podobne. Každý „varič“ má už osvedčené prísady, vlastnú receptúru a chráni si svoje know-how. Tekutina postupne hustne, takže posledné dni sa už musí prakticky neustále miešať, aby sa nepripálila, čo je fyzicky dosť náročné. Výsledkom je tmavohnedý roztok želatínovej konzistencie - akýsi glej, ktorý sa leje do pripravených menších formičiek, kde tuhne.

„Zdroj: Polícia SR, Bujón varený z tigrích kostí, čínska medicína mu pripisuje zázračné účinky.“ Ešte po 48 hodinách varu zostáva DNA tigrov detekovateľná. Pri sedemdňových vývaroch sa už nedá určiť, pretože je varom zničená. Zistenie identity tigrov (nájdenie individuálne charakteristických úsekov genómu) je taktiež predmetom výskumov. Cena jedného tigrieho bujónu sa môže vyšplhať až na 300 eur (okolo 60 eur za gram). Z jedného tigra sa dá uvariť až 10-tisíc gramov bujónu, čo predstavuje až 600-tisíc eur.

Ale záujem nie je len o bujóny, z tela tigra sa využije všetko: koža, šľachy, vnútorné orgány, krv i tuk. Ceny produktov z tiel najväčších mačkovitých šeliem sú príliš drahé, aby ich mohol kúpiť obyčajný človek. Liter tigrieho vína stojí na čiernom trhu približne 85 eur, kilogram tigrích kostí by vás vyšiel približne na 2 000 eur. Existujú podozrenia, že Slovensko je tranzitnou krajinou pašovania tigrích produktov, sloních klov a rohov nosorožca. Správa organizácie Traffic uvádza, že Slovensko a Španielsko sú často spojené s biznisom pašovania výrobkov z tigrov v rámci EÚ.

Kontaktné „zoo“ a záchranné stanice sú dôležité, no hlavným cieľom by malo byť nekupovať zvieratá a podporovať ich návrat do prírody, keď je to možné. Často býva cieľom takýchto zariadení obmedziť množstvo chovaných mláďat a zabrániť nadmernému rozširovaniu obchodného modelu.

Korupčná sieť a nosorožce: Hlavným konzumentom rohov nosorožca je Vietnam, dopyt sa zvyšuje aj v Číne. V roku 2012 sa cez Slovensko pokúsili českí pašeráci prepašovať osem rohov z nosorožcov. Kontraband mal hodnotu 1,35 milióna eur. Cena rohu na čiernom trhu je 40-60 tisíc eur za kilogram. Dopyt po rohoch je motivovaný viacerými dôvodmi, od afrodiziak až po starožitné exponáty a korálky. Správa z TASR tiež upozorňuje na výrazný problém, že časť rohov a produktov pochádza zo starých múzeí a zo starých zvieracích tiel.

Najväčšie riziká sa týkajú aj čiernych trhov, kde sa nachádzajú aj diely z mŕtvych zvierat alebo výrobky zo živých tigrích populácií. Policajné zásahy ukazujú, že ide o organizované prípady s viacerými aktérmi a rôznymi identitami, ktoré sieťovo spolupracujú naprieč krajinami.

Všetky uvedené informácie ukazujú, že obchod so zvieratami a ich časťami je komplexný a veľmi výnosný, no zároveň extrémne nebezpečný pre divokú populáciu a pre ľudí, ktorí sa do neho zapoja. Potenciálne tresty sú vysoké a upozorňujú na dôležitosť dodržiavania medzinárodných dohôd a národných zákonov o ochrane druhov.

Metóda a riziká nelegálneho obchodu sú predmetom priebežného monitorovania a legislatívnych snáh na ochranu ohrozených druhov v rámci EÚ a medzinárodných dohôd.

tags: #koza #z #tigra #obchodovanie

Populárne príspevky: