Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) a Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) sú definovaní podľa § 2 zákona o dani z príjmov; osoby nespolupracujúceho štátu sú tiež zaradené do tejto kategórie a podliehajú špecifickým pravidlám zdanenia vrátane zvýšenej sadzby zrážkovej dane.

Predmetom dani je obecne príjem plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí, pričom rezident SR zdaňuje svoj celosvetový príjem, zatiaľ čo nerezident zdaní len príjmy zo zdrojov na území SR. Zmluvná spolupráca a zoznam štátov partnerských štátov pre zamedzenie dvojitého zdanenia určujú, ako sa majú rozdeliť práva zdaňovania pri príjmoch zo zahraničia.

Vo vzťahu k Austrálii (ako príslušnému zahraničnému štátu) sa uplatňujú pravidlá zmluvy, ktoré určujú, či budú príjmy rezidenta SR zdaňované v SR, v Austrálii, alebo v oboch štátoch s využitím metód zamedzenia dvojitého zdanenia. Konflikt dvojitej rezidentnosti nastáva, ak rezident SR je zároveň rezidentom iného štátu (napr. dvojaká rezidencia v SR a inom členskom štáte EU alebo v treťom štáte).

Stanovenie daňovej rezidencie a konflikt dvojitej rezidencie

Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výroby príjmu, poukázania alebo pripísania príjmu na daňovníka. Ak rezident SR vykonáva zamestnanie v zahraničí, pravidlá zmluvy určujú, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov, pričom ide o zdaňovanie v štáte zdroja, najmä pri zamestnaní v zahraničí s obmedzeným počtom dní (183 dní v roku) a ak mzda je vyplácaná slovenským zamestnávateľom bez pevného sídla v zahraničí.

Pri zdanení príjmov z prenájmu nehnuteľností umiestnených v zahraničí platí, že podliehajú zmluve a zákonu o dani z príjmov. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia pripísať svoje celosvetové príjmy, avšak niektoré príjmy môžu byť v SR oslobodené do špecifikovanej hranice (napr. 500 eur z prenájmu); príjmy nad túto hranicu sa uvádzajú v daňovom priznaní ako zdaniteľné podľa SR zákona.

Objasnenie zmluvných pravidiel zahŕňa aj špecifické ustanovenia o zdanení výhier zo súťaží a hier, kde existujú výnimky alebo limity (napr. výhry oslobodené do 350 eur za cenu alebo výhru). V prípade vyúčtovania výhier zo zahraničia sa zohľadňuje, či je príjem oslobodený alebo zdaňuje v štáte zdroja, alebo v SR podľa zákona o dani z príjmov.

Vyššia sadzba zrážkovej dane a správy o zmluvách

Pre daňovníka nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje zvýšená sadzba dane zrážkou; zoznam spolupracujúcich štátov podľa § 2 písm. x) a zoznam Európskej únie môžu určovať, ktoré štáty sú považované za spolupracujúce pre účely zamedzenia dvojitého zdanenia.

Pri dividendách sa postupuje podľa článku „Dividendy“ zmluvy a zodpovedajúcich ustanovení zákona o dani z príjmov. Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné preukázať daňového rezidenta SR pred vyplatením príjmu. V praxi to znamená, že zahraničný platiteľ musí byť udržiavaný smernicou o rezidente SR, čo umožňuje zamedzenie dvojitého zdanenia a správne rozdelenie daňových práv.

Príklady zdanenia a praktické dopady

Ak rezident SR poberá príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. ČR), tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí podľa zmluvy; SR ich však musí zahrnúť do daňového priznania a uplatniť metódu zamedzenia dvojitého zdanenia (metóda kreditov alebo oslobodenia).

Ak sú výhry zo súťaží alebo ceny zo zahraničia, ktoré sa oslobodzujú do 350 eur, je oslobodenie podľa SR zákona; ak však dosiahnu vyššiu hodnotu, zdaniteľné príjmy uvedie daňovník v SR, ak nie sú oslobodené podľa zmluvy alebo zákona. Pri úrokoch zo zahraničia sa postupuje podľa zmluvy; niektoré štáty (ČR, Maďarsko, Rakúsko) umožňujú, že úroky nie sú zdaniteľné v štáte zdroja, čo treba preukázať ako rezident SR a vlastnícky vzťah k úrokom.

Podľa zmlúv môžu aj dividendy zdaňovať aj v štáte zdroja, pričom výška zdanenia býva obmedzená (napr. 15 %). Príjmy z umeleckej alebo športovej činnosti vykonanej v zahraničí môžu byť zdanené v zahraničí, no rezident SR ich musí zahrnúť do daňového priznania a uplatniť zmluvné pravidlá zamedzenia dvojitého zdanenia.

V prípade príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktorá je umiestnená v zahraničí, sa zdanenie riadi zákonom o dani z príjmov a príslušnou zmluvou; ak rezident SR vlastnil nehnuteľnosť viac ako 5 rokov, príjem z predaja môže byť v SR oslobodený od dane; v daňovom priznaní sa uvádza len príjem, ktorý je zdaniteľný v SR. Ak sa rovnako uplatňuje právo štátu zdroja, záleží na vnútroštátnej legislatíve a na tom, či rezident SR ešte neuvádza tieto príjmy v SR dispozícii.

Pri činnosti umelca alebo športovca vykonávanej v zmluvnom štáte mimo SR sa môžu uplatniť zmluvné pravidlá na zamedzenie dvojitého zdanenia; rezident SR musí po skončení zdaňovacieho obdobia priznať celosvetové príjmy a uvádzať aj príjmy za umelecké vystúpenia v zahraničí vo svojom daňovom priznaní v SR. Napríklad príkladom je SR umelec s príjmom v ČR, kde právo na zdanenie má ČR podľa zmluvy; SR zvyšuje svoje daňové povinnosti na základe celosvetového príjmu, pričom výšku dane z umeleckého príjmu v SR určuje zákon.

Príklado-špecifické scenáre a praktické poznámky

Ak rezident SR v roku 2025 dostal podiely na zisku zo zahraničnej spoločnosti (dividendy) vykázané za rok 2023, právo na zdanenie má Česka republika, pričom výška dane je limitovaná 15 % hrubej sumy dividend. V takom prípade SR nepotrebuje zdanenie týchto dividend v SR, ak sa jedná o zdaniteľný príjem oslobodený podľa SR zákona o dani z príjmov. Ak však rezident SR dosiahol v priebehu zdaňovacieho obdobia úroky zo zahraničia, ich zdanenie závisí na existencii a znení príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom niektoré štáty umožňujú, že úroky nie sú zdaniteľné v štáte zdroja.

V prípade dividend z ČR v roku 2025 je výška dane v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia v rámci hraníc stanovená a prináša možnosť zdanenia v ČR; SR zdaní príjem iba v prípade, že nie je oslobodený alebo nie sú ustanovenia zmluvy relevantné.

tags: #australska #dan #co #to #znamena

Populárne príspevky: