Európska centrálna banka (ECB) a Federálny rezervný systém (FED) sú dve najväčšie centrálne banky na svete. Funkcie oboch bánk sú podobné. Chystáme sa vykonať analýzu rozdielov medzi centrálnymi bankami a ich menovou politikou, začneme analýzou štruktúry ich organizácie ako menovej inštitúcie, nasledujú ciele menovej politiky, použitá stratégia a nakoniec vykonané prístrojové vybavenie vykonané na kontrolu tých cieľov, na ktoré bolo určené.
Európska centrálna banka je to centrálna banka jednotnej európskej meny euro. 1. januára 1999 sa prijatím jednotnej meny začala nová éra. Od svojho vzniku sa po americkom dolári stala druhou ekonomicky najväčšou menou. Hlavnou funkciou ECB je udržiavať kúpnu silu jednotnej meny, a tým cenovú stabilitu v eurozóne.
Federálny rezervný systém Centrálnou bankou Spojených štátov je od roku, keď ju založil Kongres v roku 1913, s cieľom poskytnúť krajine bezpečnejší, flexibilnejší a stabilnejší menový a finančný systém. Ako menová inštitúcia sú obe centrálne banky štruktúrované podobným spôsobom, aj keď je inštrumentácia decentralizovaná v národných centrálnych bankách (BCN) v prípade ECB a centralizovaná v rade guvernérov a Federálnom výbore pre voľný trh (FOMC).
Najvýraznejší rozdiel v porovnaní oboch menových politík spočíva v cieľoch, ktoré sleduje každá centrálna banka a ktoré skutočne definujú jej spôsob konania. Európska centrálna banka má jediný cieľ, a to cenovú stabilitu stanovujúcu kvantitatívne na 2 percentá. Je to hlavný cieľ nad spoločnými cieľmi Federálneho rezervného systému. Stratégia menovej politiky úzko súvisí s vyššie uvedeným, má tiež jasné rozdiely.
ECB a FED majú podobnú štruktúru ako menové inštitúcie, aj keď existujú rozdiely v decentralizácii a centralizácii inštitucionálnych prvkov. V ECB je inštrumentácia čiastočne decentralizovaná v národných centrálnych bankách v rámci eurozóny, zatiaľ čo FED funguje s centralizovaným riadením prostredníctvom Rady guvernérov a FOMC.
V rámci cieľov menovej politiky ECB sleduje cenovú stabilitu ako svoj primárny cieľ, čo znamená udržanie inflácie v blízkosti 2 percentá. FED sleduje súbor cieľov, ktoré zahŕňajú cenovú stabilitu, maximálnu zamestnanosť a stabilitu finančného trhu, čo ovplyvňuje ich prístup k nástrojom menovej politiky.
Stratégia ECB sa sústreďuje na udržiavanie cenovej stability s jasným kvantitatívnym cieľom 2 percentá a používa úverové nástroje, operácie na voľnom trhu a ďalšie nástroje na dosiahnutie tohto cieľa. FED využíva mix nástrojov vrátane referenčných sadzieb, operácií na voľnom trhu, nástrojov na riadenie očakávaní a ďalších inštumentov, pričom reakcie sú často prispôsobené aktuálnemu ekonomickému cyklu.
V praxi to znamená, že rozdiely medzi nekonvenčnou politikou ECB a Fedu spočívajú najmä v cieľoch, ktoré definujú ich postupy a v štruktúre ich inštitúcií - ECB s decentralizovanou inštrumentáciou cez BCN a pevným cieľom cenovej stability, FED s centralizovaným riadením a širším súborom politických cieľov.
Na vizualizáciu porovnania sú použiteľné aj grafy ukazujúce rámcové ciele a hlavné nástroje každej centrálnej banky.
Tabuľka môže jasne sumarizovať hlavné rozdiely:
| Aspekt | ECB | FED |
|---|---|---|
| Cieľ hlavný | Cenová stabilita (~2 %) | Inflácia, zamestnanosť, stabilita finančného trhu |
| Inštrumentácia | Decentralizovaná cez BCN | Centralizovaná prostredníctvom FOMC a Rady guvernérov |
| Riadenie | Nezávislá inštitúcia v eurozóne | Náväzná centralizácia v USA |
Okrem toho majú obidve inštitúcie spoločný cieľ udržiavať stabilný menový a finančný systém a slúžia ako hlavný nástroj na ovplyvňovanie ekonomického cyklu prostredníctvom úrokových sadzieb, operácií na voľnom trhu a ďalších nástrojov.
tags: #rozdiel #medzi #nekonvencnou #politikou #ecb #a