Po skončení príslušného obdobia obchodná spoločnosť zisťuje svoj výsledok hospodárenia. Môže dosiahnuť zisk alebo stratu. Výsledok hospodárenia môže byť zisk alebo strata. Na vyhodnotenie úspešnosti alebo neúspešnosti podnikania v príslušnom období slúži najlepšie ukazovateľ, ktorým je výsledok hospodárenia.
Výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti sa zisťuje pravidelne, minimálne raz za celé predchádzajúce účtovné obdobie. Výsledok hospodárenia sa zisťuje ako rozdiel všetkých výnosov a všetkých nákladov za príslušné účtovné obdobie (neberú sa do úvahy vnútroorganizačné výnosy a náklady, ak o nich obchodná spoločnosť účtuje). Napríklad sa teda spočítajú všetky výnosy za rok 2016 a od nich sa odpočíta suma všetkých nákladov za rok 2016. V účtovníctve sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie zisťuje na účte 710 - Účet ziskov a strát. Ak boli výnosy za účtovné obdobie vyššie ako náklady, obchodná spoločnosť dosiahla zisk. A naopak, ak boli v príslušnom účtovnom období náklady vyššie ako výnosy, tak obchodná spoločnosť dosiahla stratu.
Je však možné sa stretnúť s pojmami - výsledok hospodárenia pred zdanením a výsledok hospodárenia po zdanení. Pri výsledku hospodárenia pred zdanením sa berú do úvahy všetky náklady okrem daní z príjmov právnických osôb. Výsledok hospodárenia po zdanení je rozdiel úplne všetkých výnosov a úplne všetkých nákladov s výnimkou vnútroorganizačných, pričom sa započítava aj splatná a odložená daň z príjmov. Výsledok hospodárenia po zdanení sa označuje ako účtovný zisk (čistý zisk) alebo účtovná strata. V tomto článku budeme používať pojmy zisk, strata a výsledok hospodárenia ako výsledok hospodárenia po zdanení.
Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty v obchodných spoločnostiach upravuje Obchodný zákonník a závisí od typu spoločnosti: s.r.o., a.s., v.o.s., k.s. a j.s.a. Každý typ má svoje pravidlá, ktoré určujú, kedy a ako sa zisk vypláca alebo ako sa strata uhrádza.
Rozdelenie zisku v s.r.o.
Zisk s.r.o. sa rozdeľuje až po skončení účtovného obdobia a až na základe schválenej účtovnej závierky. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát. Pri rozdeľovaní zisku je potrebné myslieť na povinnosť vytvárať rezervný fond; ak sa rezervný fond nevytvorí pri vzniku, je s.r.o. povinná ho vytvoriť z čistého zisku za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, a nie viac ako 10 % základného imania. Rezervný fond je povinná dopĺňať každý rok o najmenej 5 % z čistého zisku, až do dosiahnutia 10 % základného imania. Ak s.r.o. zo zisku doplnila rezervný fond, musí pred jeho rozdelením zvyšnú časť použiť na úhradu neuhradenej straty minulých rokov, ak ju vykazuje. Zvyšok zisku môže rozdeliť spoločníkom, zamestnancom alebo zvýšiť základné imanie, pričom ak sa zo zisku zvyšuje základné imanie, závierka musí byť overená audítorom. Nerozdelená časť môže zostať ako nerozdelený zisk a o jeho použití rozhodne spoločnosť neskôr. Niektoré iné obmedzenia platia pri rozdeľovaní zisku podľa zákona, napríklad nemožno rozdeliť čistý zisk, ak by vlastné imanie po rozdelení kleslo pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom a ďalšími fondmi.
Rozdelenie zisku v a.s. a j.s.a.
A.s. a j.s.a. rozhoduje o rozdelení zisku až po schválení riadnej účtovnej závierky valným zhromaždením. Rezervný fond je už vytvorený pri vzniku, a jeho dopĺňanie je povinné - najmenej 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej závierke, až do dosiahnutia výšky definovanej v stanovách, najmenej však do 20 % základného imania. Po doplnení rezervného fondu a prípadne ďalších fondov sa najprv použije na úhradu neuhradených strát minulých rokov, a až potom sa zvyšok rozdelí akcionárom, členom predstavenstva, dozornej rady alebo zamestnancom, alebo sa z neho zvýši základné imanie (účtovná závierka musí byť overená audítorom). Platí aj obmedzenie podľa § 179 ods. 4 Obchodného zákoníka. Časť základu dane pripadajúca na komanditistov sa zdaní samotnou komanditnou spoločnosťou a môže byť vyplatená podľa vkladov alebo ponechaná v spoločnosti; časť pripadajúca na komplementárov sa zdaňuje potom samotnými komplementármi a rozdelí sa medzi nich podľa podielu podľa spoločenskej zmluvy. Daňová strata sa delí medzi komanditistov a komplementárov rovnako ako základ dane. Ďalšie obmedzenia pri rozdeľovaní zisku zahŕňajú aj to, že nemožno rozdeľovať čistý zisk, ak by to viedlo k zníženiu vlastného imania pod minimálne hranice.
Vysporiadanie straty a rôzne typy spoločností
Vysporiadanie straty v s.r.o., a.s. alebo j.s.a. možno realizovať cez rezervný fond, nerozdelený zisk minulých období, alebo predpísanie úhrady spoločníkom či akcionárom. V.o.s. daní zo svojej výnosov nepodlieha priamo daň z príjmov, keďže základ dane je základom dane spoločníkov; vyplatený zisk po zdanení predstavuje ich čistý zisk a strata sa medzi spoločníkov delí rovnako ako základ dane. V.o.s. môže so stratou vysporiadať podobne ako s.r.o., napríklad cez nerozdelený zisk minulých rokov alebo fondy. K.s. má svoj základ dane, ktorý sa rozdelí medzi komanditistov a komplementárov v pomere, ktorý zodpovedá rozdeľovaniu zisku pred zdanením; časť pre komanditistov sa zdaní samotnou spoločnosťou a vyplatí podľa podielov, časť pre komplementárov sa zdaňuje u komplementárov a rozdelí sa medzi nich podľa spoločenskej zmluvy. Daňová strata k.s. sa delí rovnako ako základ dane; komplementári nie sú povinní stratu uhrádzať, ak zmluva neurčuje niečo iné. Časť straty pripadajúcej na samotnú k.s. môžu komanditisti uhradiť podobne ako v s.r.o.
Ďalšie obmedzenia a praktické poznámky
Jedno z obmedzení pri vyplácaní zisku je aj § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve, ktoré upravuje možnosti rozdelenia zisku s ohľadom na vývoj nákladov na vývoj a rezervné fondy. Pri výplate podielov na zisku fyzickej osobe - daňovým rezidentovi SR - sa zráža 7 % daň zo zrážky v rokoch 2017 až 2023, a od roku 2024 sa uplatňuje 10 % sadzba. Zrážková daň sa odvádza daňovému úradu a platiteľ dane o zrazení a odvedení dane informuje do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Po uzavretí účtovníctva a spracovaní účtovnej závierky je potrebné účtovne popasovať sa s výsledkom hospodárenia a rozdielom medzi účtovnou a daňovou stratou.
Výsledok hospodárenia je veličinou ukazujúcou ekonomickú výkonnosť účtovnej jednotky a je často sledovaný externými užívateľmi. Pri pohľade na zisk alebo stratu a ich výšku treba zároveň brať do úvahy aj to, že výsledok hospodárenia môže byť ovplyvnený mimoriadnymi a nefinančnými operáciami, preto sa bežne upravuje pre analytickú a porovnávaciu potrebu. Výsledok hospodárenia teda predstavuje rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, a jeho interpretácia vyžaduje poznanie kontextu bežnej a mimoriadnej činnosti, ako aj vplyv inflácie a oceňovania zásob.
V krátkosti: zisk vzniká, ak sú výnosy vyššie ako náklady; strata vzniká, ak náklady prevyšujú výnosy. Daňová bilancia upravuje výsledok hospodárenia na základ dane a určuje výšku dane z príjmov právnických osôb. Po zdanení zostáva čistý zisk, ktorý je rozdelený medzi vlastníkov a spoločnosť podľa pravidiel platných pre jednotlivé typy spoločností.
Na praktickej stránke sa tiež často využíva moderný účetný softvér a ukazovatele ako ROS, ROA či ROE pre hodnotenie rentability. V praxi sa zisk rozdeľuje podľa rozhodnutia valného zhromaždenia, pričom vždy treba dbať na minimálne zákonné požiadavky a interné pravidlá spoločnosti.
Táto časť zhŕňa základné postupy a rozdiely v počítaní zisku z daňovej bilancie podľa typu obchodnej spoločnosti na Slovensku.tags: #zisk #z #danovej #bilancie