Komanditná spoločnosť (k.s.) je zmiešaná obchodná spoločnosť, ktorá má znaky osobnej aj kapitálovej spoločnosti. Komplementári ručia za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom a riadia spoločnosť, zatiaľ čo komanditisti ručia iba do výšky nesplateného vkladu. Zisk sa po skončení zdaňovacieho obdobia rozdeľuje medzi komplementárov a komanditistov podľa spoločenskej zmluvy alebo podľa zákonom stanovených pravidiel, pričom zisk sa zdaňuje na úrovni spoločnosti a následne aj na úrovni podielov na zisku vyplácaných spoločníkom. Zdanenie sa teda riadi princípom „zdanenia príjmu len raz“.

Hlavné pravidlá zdanenia k.s. ako celku a jej podielov

Základ dane alebo daňová strata komanditnej spoločnosti sa vyčísľuje za spoločnosť ako celok podľa § 14 ods. 5 a § 17 až 29 ZDP a následne sa rozdeľuje podľa pomeru, v akom sa zisk pred zdanením delí medzi komanditistov a komplementárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Sadzba dane pre právnickú osobu býva 15 %, ak celkový základ neprevyšuje 100 000 eur. Ak spoločnosť dosiahne vyšší základ, 15 % sadzba už nemusí platiť a aplikuje sa iná sadzba podľa § 15 ZDP.

Podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP sa príjmy z podielov na zisku a ich účtovanie určujú tak, aby nedošlo k dvojitému zdaneniu. Podiely na zisku, vrátane výplatních tantiém, nie sú daňovými výdavkami. Daňové odvody môžu vzniknúť zamestnancom vyplácaným podielom na zisku bez účasti na základnom imaní, čo je potrebné brať do úvahy pri výpočte vymeriavacích základov na sociálne a zdravotné poistenie.

Príklad potencionálneho využitia 15 % sadzby

Situácia, ktorú opisujete, zvažuje, či by 15 % sadzba mohla platiť pre komanditnú spoločnosť, ak výnosy spoločnosti ako celok presiahnu 100 000 eur, avšak komplementár má 99 % podiel a zostávajúci podiel u komanditistov je nižší. Podľa § 15 písm. b) prvý bod podbod 1a. platí, že 15 % sadzba sa uplatní ak úhrn zdaniteľných príjmov neprevyšuje 100 000 eur. Avšak zdaniteľný základ sa určuje po zohľadnení rozdelenia zisku a vzťahuje sa na základ dane spoločnosti ako celku, pričom zdanenie ďalej nasleduje na úrovni jednotlivých podielov na zisku. Preto samotný podiel komanditistu alebo komplementára s odpočtom jeho podielu nemusí viesť k zníženiu efektívnej sadzby pre celú spoločnosť, ak celkový základ dane prekročí hranicu 100 000 eur.

V praxi je kľúčové zadefinovať, ako sa zisk rozdelí a aký bude základ dane po rozdelení. Ak by došlo k výpočtu, že po vyňatí podielu komplementára má samotný zdaniteľný základ iba 15 000 eur, teoreticky by to mohlo vyvolať otázku, či by sa na úroveň spoločnosti mala vzťahovať 15 % sadzba. No daňové zákony vyžadujú posudzovať základ dane spoločnosti ako celku a až potom rozdeľovať medzi podiely, takže výsledná sadzba pre spoločnosť ako celok zostáva stanovená podľa zákona a nie podľa jednotlivých podielov, ktoré by mohli spôsobiť nižšiu sadzbu len na konkrétny podiel.

Zmena právnej formy z k.s. na s.r.o. a odpočítanie daňovej straty

Podľa § 69b Obchodného zákonníka môže komanditná spoločnosť zmeniť svoju právnu formu na inú formu spoločnosti alebo na družstvo. Zmena právnej formy nezaniká a zdaňovacie obdobie sa po zmene riadi dňom zápisu do obchodného registra. Daňovú stratu vykázanú v s.r.o. je možné odpočítať po zmene právnej formy na k.s. do výšky daňovej straty pripadajúcej na komanditistov podľa § 14 ods. 5 ZDP. Transformácia s.r.o. na k.s. prináša niekoľko výhod ako zachovanie IČO, DIČ a IČ DPH a možnosť pokračovať v odpočte daňových strát, ktoré vznikli v rokoch pred zmenou formy, až do výšky pridelené komanditistom.

Pri transformácii s.r.o. na k.s. nastáva nový zdaňovací systém: zmena obdobia a ukončenie predchádzajúceho obdobia dňom predchádzajúcim zápisu do OR. V praxi sú bežné otázky ako či môže spoločník, ktorý nesúhlasí so zmenou formy, vystúpiť zo spoločnosti alebo čo sa deje so zdanením a účtovníctvom po zmene.

Základné fakty o komanditnej spoločnosti a jej fungovaní

• Komplementári ručia neobmedzeným ručením a vykonávajú štatutárny orgán spoločnosti.
• Komanditisti ručia iba do výšky nesplateného vkladu a ich vkladové povinnosti sú určené v spoločenskej zmluve.
• Základné imanie k.s. je tvorené vkladmi komanditistov; minimálny vklad je 250 EUR, no spoločnosť nemá zákonom stanovenú minimálnu výšku základného imania.
• Najvyšším orgánom býva valné zhromaždenie; štatutárnym orgánom býva konateľ (u k.s. často len komplementári).
• Rozdelenie zisku v k.s. sa riadi spoločenskou zmluvou; ak nie je inak uvedené, delí sa na polovicu medzi komplementárov a komanditistov podľa splatených vkladov.
• Zisk po zdanení sa rozdelí medzi spoločníkov a ich podiely na zisku môžu byť oslobodené od dane alebo podliehať ďalšiemu zdaneniu v závislosti od konkrétnej právnej formy a okolností.

Ako tieto pravidlá vplývajú na konkrétnu otázku

V prípade potreby zvoliť si 15 % sadzbu pre právnickú osobu podľa § 15 ZDP až do hranice 100 000 eur treba posúdiť základ dane spoločnosti ako celku a až následne rozdeľovať medzi komanditistov a komplementárov. Základ dane sa určuje podľa spôsobu rozdelenia zisku v spoločenskej zmluve, čo ovplyvňuje, či bude 15 % sadzba uplatnená na úrovni celej spoločnosti alebo iba na určité časti základu dane podľa podielov na zisku. Preto pri zvažovaní jednej z možností je potrebné korektne vyčísliť, ako sa zdaní základ dane a aký vplyv to má na konečné zdaňovanie celkovej spoločnosti.

Praktické odporúčania

1. Skontrolujte spoločenskú zmluvu a dohodu o rozdelení zisku - ak nie je v zmluve uvedené inak, zisk sa delí rovnakým dielom medzi komplementárov a podľa splatených vkladov medzi komanditistov.
2. Overte si aktuálne ustanovenia ZDP o sadzbách a hraniciach na 15 % - zmeny legislatívy môžu meniť výšku a spôsob zdanenia na úrovni spoločnosti i spoločníkov.
3. Pri zvažovaní transformácie z s.r.o. na k.s. alebo naopak vyžiadajte si odbornú daňovú konzultáciu, aby ste správne aplikovali odpočty daňových strát a zachovali kontinuitu IČO, DIČ a IČ DPH.

tags: #zisk #strata #komanditna #spolocnost

Populárne príspevky: