ECB má za sebou „mäkké pristátie“, keď dosiahla svoj inflačný cieľ na úrovni 2 % bez toho, aby udusila ekonomiku alebo narušila finančné trhy. Musí však zostať v pohotovosti, vyhlásil to Jannis Sturnaras, člen Rady guvernérov ECB a šéf gréckej centrálnej banky, na Medzinárodnom investičnom samite v Aténach. ECB dosiahla inflačný cieľ a zároveň „podporila prostredie priaznivé pre investície, udržateľný rast a finančnú stabilitu“. Eurozóna by mala v strednodobom horizonte zaznamenať postupné oživenie hospodárstva, pričom podmienky financovania sa zjednodušili vďaka politike ECB.
Základné princípy nastavenia menovej politiky a význam symetrie cieľa
Našou úlohou je udržiavať ceny stabilné. To znamená, že dávať pozor, aby inflácia - miera zmeny celkových cien tovarov a služieb v priebehu času - zostávala nízka, stabilná a predvídateľná. Naším cieľom je inflácia na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Ceny by mali rásť pomaly, aby ľuďom a podnikom nespôsobovali problémy. Náš záväzok dosahovať tento cieľ je symetrický. To znamená, že príliš nízku infláciu vnímame rovnako negatívne ako príliš vysokú infláciu.
Súčasná miera inflácie môže ovplyvniť to, aký vývoj cien ľudia očakávajú v budúcnosti. Ak si spotrebitelia a majitelia podnikov zvyknú na veľmi nízku alebo príliš vysokú infláciu, budú očakávať, že už taká zostane. Tieto očakávania sú dôležité, pretože ľudia sa podľa nich rozhodujú o spotrebe, úveroch a investíciách.
Chápeme, že inflácia má vplyv na dôveru v menu a na cenovú stabilitu aj cez očakávania, preto ECB sleduje jasný cieľ a infláciu udržiava v jeho blízkosti. V rámci tejto stratégie sa dôležitým prvkom stáva získavanie lepšej predstavy o tom, aký vývoj cien v budúcnosti očakávajú rôzne skupiny ľudí a ako tieto očakávania formujú hospodárske rozhodnutia.
Historický kontext a 20 rokov vývoja v eurozóne
Roky 2022 a 2023 priniesli zmeny v cenovej dynamike v dôsledku energií a geopolitických faktorov, no ECB postupne nastavovala politiku tak, aby inflácia klesla smerom k 2 %. V decembri 2021 ECB oznámila významné kroky na normalizáciu nastavenia menovej politiky, vrátane ukončenia PEPP a postupného znižovania nákupov aktív, pričom zohľadnila klimatický plán a dlhodobú udržateľnosť finančného systému.
V roku 2021 bolo globálne oživenie sprevádzané nerovnosťami medzi sektormi a zložitými vplyvmi pandémie, zároveň však eurozóna zaznamenala výrazné zlepšenie v oživení HDP a pracovného trhu. ECB sa zamerala na symetrický prístup k inflačnému cieľu a na to, aby sa cenová stabilita dosiahla bez zbytočného utlmenia hospodárskeho rastu.
V druhej polovici roka 2022 sa ECB rozhodla reagovať na rastúcu infláciu spôsobenú energiami a inými cenovými tlakmi tým, že posilnila réžiu menovej politiky a zároveň pokračovala v podpore finančnej stability cez nástroje a komunikáciu zameranú na jasnosť pre verejnosť.
Aktuálne vývojové faktory a riziká
Jánnlij Sturnaras zdôraznil, že ECB musí zostať v pohotovosti a udržiavať jasný cieľ 2 %. Médiá a analýzy ukazujú, že očakávania inflácie sú kľúčové pre budúce smerovanie cien. Rada guvernérov tiež poukázala na význam komunikačného formátu vyhlásení a na potrebu zrozumiteľnej komunikácie vrámci verejnosti.
Predpovede na strednodobý horizont ukazujú postupné oživenie eurozóny a menšiu záťaž na ceny, avšak inflácia môže zostať nad cieľom dlhšie, kým notácie zmerajú tlak energií a nákladov. ECB sleduje aj klimatické riziká a realizuje kroky na dekarbonizáciu portfólia a začlenenie klimatických zmien do makroekonomických modelov.
Prípadové poznámky z európskych dát a porovnaní
Na Slovensku inflácia podľa európskej metodiky výrazne spomalila z júnových 3,5 % na dvojročné minimum 3 %. Zároveň sa v európskych scenároch skúma prechod na digitálny euro a budúcnosť bankoviek, pričom verejnosť bude mať v roku 2024 rozhodovanie o konečnom dizajne bankoviek.
ECB tiež posilňuje infraštruktúru platieb a vyvíja systémy ako TARGET2 a TIPS, aby zabezpečila rýchle a spoľahlivé transakcie naprieč eurozónou.
Prínosy pre eurozónu a jednotlivé krajiny
Symetrický 2 % inflačný cieľ umožňuje lepšie plánovanie výdavkov a investícií a pomáha predchádzať strata dôvery v menu či deflácii. Zohľadnenie klimatických rizík a digitalizácia platobných systémov posilňuje finančnú stabilitu a odolnosť proti šokom.
ECB sa snaží zohľadniť rozdiely medzi členskými krajinami a viesť svoju politiku tak, aby inflácia v jednotlivých krajinách postupne smerovala k priemeru eurozóny, pričom v strednodobom horizonte zostáva stabilná a predvídateľná.
tags: #inflacny #ciel #ecb #na #20 #rokov