Ak sa dedičstvo nenapadne, právomoc majú občianskoprávni notári, matriky a katastre bez ohľadu na územnú príslušnosť. Ako už bolo uvedené, podobne sa v prípade nenapadnutého dedičstva majetok môže rozdeliť v prítomnosti ktoréhokoľvek právnika alebo advokáta v krajine, pokiaľ boli tieto osoby splnomocnené tak, ako bolo opísané.

Uzavretý závet vyhotovuje a podpisuje závetca alebo iná osoba na požiadanie závetcu, ale musí byť overený notárom. Môže ho uchovávať závetca alebo tretia osoba alebo ho možno uschovať u notára. Osoba, ktorá má v úschove uzavretý závet, ho musí predložiť do troch dní potom, ako sa dozvie o smrti závetcu. V právnych predpisoch sa stanovujú tieto druhy osobitných závetov: vojenské závety, závety vyhotovené na lodi, závety vyhotovené v lietadle, závety vyhotovené v prípade katastrofy.

Závety v takýchto formách možno vyhotoviť len v prípade výskytu určitých výnimočných okolností, ktoré sa stanovujú v zákone. V portugalských právnych predpisoch sa takisto stanovuje špeciálna formu závetu, ktorý portugalský štátny príslušník vyhotoví v zahraničí podľa zahraničného práva. V rámci portugalského právneho systému sa dedenie na základe zmluvy akceptuje len výnimočne. Môže k tomu dôjsť prostredníctvom zmlúv týkajúcich sa dedičstva alebo darov v očakávaní manželstva, ktoré nadobudnú účinnosť po smrti darcu. Dedenie na základe zmluvy je však spravidla zakázané.

Zmluvy týkajúce sa dedičstva sú preto zo zásady zakázané a po vyhotovení neplatné. Existujú dva typy zmlúv o dedičstve, ktorých platnosť zákon akceptuje na základe výnimky: a) vymenovanie dediča alebo odkazovníka v prospech jedného z manželov, a to manželom/-kou alebo treťou osobou; b) vymenovanie dediča alebo odkazovníka v prospech tretej osoby jedným z manželov. Platné zmluvy týkajúce sa dedičstva nadobudnú účinnosť až po smrti závetcu.

Zmluva, na ktorú sa odkazuje v bode a), sa nemôže jednostranne odvolať po tom, ako bola prijatá, a kým závetca žije, nemôže poškodiť príjemcu nežiaducimi odkazmi. Okrem týchto dvoch druhov zmlúv týkajúcich sa dedičstva právne predpisy takisto akceptujú platnosť darov po smrti, ak sa predpokladalo manželstvo. Tieto sa darujú v očakávaní manželstva jednému z manželov od druhého manžela alebo od tretej osoby.

V portugalskom práve sa stanovujú dva druhy dedenia. Jedným je dobrovoľné dedenie - zo závetu alebo na základe zmluvy - na ktoré sa odkazuje v tejto odpovedi. Druhým je dedenie zo zákona, legitímne alebo povinné, ktoré sa uvádza v odpovediach na otázky „Existujú nejaké obmedzenia slobodného nakladania s majetkom v prípade smrti?“ Dedenie zo zákona je prípustné podľa právnych predpisov. Ak vyplýva priamo z právnych predpisov a je nadradené želaniu závetcu, nazýva sa povinným dedením (sucessão legitimária).

2 Mal by byť tento právny úkon zaregistrovaný? Existujú však výnimky, ktoré sú zakotvené v rôznych právnych ustanoveniach. V prípadoch uvedených v bodoch i), ii) a iii) musia záznam na katastroch nehnuteľností predložiť navrhovatelia alebo odporcovia v právnom vzťahu, osoby so záujmom o registráciu alebo osoby, od ktorých sa požaduje, aby o registráciu požiadali.

V prípade uvedenom v bode iv) sa registrácia uskutoční na matrikách ako zápis alebo záznam prostredníctvom vyhlásenia strán. 3 Existujú nejaké obmedzenia slobodného nakladania s majetkom v prípade smrti? Áno, podľa portugalských právnych predpisov obmedzuje povinný dedičský podiel slobodu nakladania s majetkom pre prípad smrti. Povinný dedičský podiel predstavuje časť majetku, s ktorou závetca nemôže nakladať, pretože je zo zákona pridelená neopomenuteľným dedičom (herdeiros legitimários). Ak zosnulý nenaložil platným a účinným spôsobom s majetkom, s ktorým sa má nakladať po jeho smrti, dedičmi sa stávajú jeho zákonní dedičia (herdeiros legítimos).

Neopomenuteľní dedičia sú manžel/-ka, potomkovia a predkovia. Nemožno ponechať celé dedičstvo niekomu, kto nie je zákonným dedičom, a to ani vyhotovením závetu (článok 2156 Občianskeho zákonníka). V zákone sa stanovuje, že k dispozícii je len časť dedičstva, tzv. dostupná kvóta. Manžel/-ka nie je stanovený/-á ako dedič, ak sú manželia v čase smrti závetcu rozvedení alebo právne odlúčení konečným rozsudkom alebo rozsudkom, ktorý sa stane konečným. Ak v čase smrti závetcu prebieha konanie o rozvode manželstva alebo o rozluke, príjemcovia môžu v takomto konaní pokračovať pre majetkové dôsledky. Ak sa v druhom uvedenom prípade následne vyhovie návrhu na rozvod alebo rozluku, manžel/-ka nie je určený/-á ako príjemca.

Vo veciach napadnutého dedičstva majú právomoc notári a súdy. V prípadoch uvedených v článku 1083 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (napr. dedičia s neznámym miestom pobytu, dedičia bez právnej spôsobilosti, súpis dedičstva vyžadovaný prokurátorom) sa súpis dedičstva musí vykonať na súdoch. Notári a matrikári majú právomoc vo veciach dedičstva, ktoré nebolo napadnuté. V prípade bezvýhradného prijatia dedičstva sa nevyžaduje konanie o súpise majetku (processo de inventário).

Ak sa dedičstvo nenapadne, právomoc majú občianskoprávni notári, matriky a katastre bez ohľadu na územnú príslušnosť. V prípade nenapadnutého dedičstva sa majetok môže rozdeliť v prítomnosti ktoréhokoľvek právnika alebo advokáta v krajine, pokiaľ boli dotknuté osoby vopred splnomocnené. Pokiaľ ide o orgán príslušný na prijatie vyhlásenia o prijatí alebo zrieknutí sa dedičstva, neexistujú žiadne podstatné rozdiely medzi odkazom a dedičstvom alebo medzi dedením zo zákona alebo dobrovoľným dedením.

Princípy a fázy dedičského konania

Dedičské konanie sa začína po smrti poručiteľa a jeho priebeh určuje okruh dedičov a rozsah majetku. Dedičia od smrti majú postavenie podielových spoluvlastníkov a až právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto a v akom podiele dedičstvo nadobudol. Notár ako súdny komisár zistí majetok poručiteľa, dlhy poručiteľa a preskúma dedičské práva dedičov, určuje okruh dedičov a rozsah dlhov. Vybavuje sa aj súpis majetku a prijatie alebo zrieknutie sa dedičstva, ktoré je jednostranným právnym úkonom.

Konanie o dedičstve sa môže skončiť rôznymi spôsobmi: ak je jeden dedič, notár potvrdí nadobudnutie; ak je viac dedičov, uprednostňuje sa dohoda medzi nimi o vyporiadaní dedičstva, inak vykoná vyporiadanie notár. Rozhodnutia notára sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. Notár zisťuje okruh dedičov, či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení, rozsah majetku a dlhov. Dedičské konanie je neverejné a informácie o postupe nie sú verejné.

Pred uznesením o začatí dedičstva matrika vyhotoví úmrtný list a okresný súd založí súdny spis, vydá uznesenie a poverenie notára viesť konanie. Centrálna evidencia (CIS) Notárskej komory automaticky registruje údaje o poručiteľovi a vyvolá žiadosť o zistenie obsahu majetku. Zostatky na účtoch môžu kolísať medzi dňom smrti a dňom podania žiadosti, a často dochádza k okamžitým výberom dedičov. Dedičský proces môže trvať približne 3-6 mesiacov od úmrtia; banka uvoľní prostriedky až po nadobudnutí právoplatného uznesenia o dedičstve.

Dispozičné práva a trestnoprávne aspekty

Počas dedičského konania dedičia môžu veci patriace do dedičstva scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu. Dispozičné práva dedičov sú obmedzené a v prípade bežného hospodárenia nie je potrebný súhlas súdu; v zložitých prípadoch ho notár môže udeliť.

Právo tiež upravuje situácie súvisiace s trestnou zodpovednosťou v dedičskom konaní, napr. podvod, krádež alebo sfalšovanie splnomocnení. Závet, uvedenie do omylu súdu, zatajovanie skutočností alebo skúšanie využiť omyl druhých môže mať trestnoprávne dôsledky. Dediči môžu za určitých okolností niesť trestnú zodpovednosť, a to najmä ak úmysel páchateľa je preukázaný.

Ďalšie riziká zahŕňajú výbery financií z účtov po smrti, ktoré môžu viesť k trestnému činu krádeže alebo podvodu, ak ide o zatajenie alebo neoprávnené použitie prostriedkov. Banka je povinná informovať notára o stave účtu a nezodpovedá za jednanie dedičov vo vzťahu k svojim podielom; zodpovednosť leží na samotnom dedičovi, ktorý je v dedičskom konaní zapojený.

V prípade podozrenia z trestného činu môže notár podať podnet na orgány činné v trestnom konaní. V niektorých prípadoch môže byť predložený závet posúdený súdom ako platný alebo neplatný. V extrémnych situáciách môže dôjsť aj k súdnemu sporu medzi dedičmi, ktoré sú riešené súdom.

Dedenie investícií a cenných papierov

Čo sa stane s investíciami a cennými papiermi po úmrtí majiteľa? Hodnota cenných papierov zostáva v rodine a dedičia postupujú podľa zákona alebo závetu. Medzi bežné druhy patria akcie, dlhopisy a podielové fondy. Ak majiteľ zomrie, jeho investície sa stávajú súčasťou dedičstva a môžu prejsť na dedičov podľa zákona alebo podľa závetu. Pokiaľ sú investície spojené s platformami alebo správcovskými spoločnosťami, platí, že po smrti klienta sa jeho investície často predávajú a speňažujú a následne sú predmetom dedičského konania, hoci klient môže požiadať o ich nepredaj, aby boli prevedené na iný účet blízkej osoby.

V prípade kryptomien alebo iných digitálnych aktív platia rovnaké princípy ako pri tradičných aktívach: dedičstvo sa riadi podľa príslušného zákona a konkrétneho nastavenia v zmluve alebo práva. Notár a súd vypracujú zoznam dedičov a rozsah majetku; banky a iné inštitúcie poskytujú informácie o zostatkoch a aktívach patriacich do dedičstva. Dediči môžu nielen prenášať majetok, ale aj riešiť aj súkromné spory týkajúce sa interpretácie podielov a poradia dedičov.

Praktické rady a spoločné body

1. Dedičstvo vo všetkých uvedených prípadoch zahŕňa aj dlhy; tieto prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom nadobudli majetok.
2. Pred uznesením o dedičstve súd alebo notár zistia okruh dedičov a rozsah majetku; po skončení konania sú jedine dedičia vlastníci majetku a dlhov.
3. Banky môžu uvoľniť primerané prostriedky na náklady pohrebu ešte pred ukončením dedičstva; zostatky po smrti sú predmetom dedičstva a sú spravované notárom.
4. Odporúča sa viesť transparentný a organizovaný záznam o financiách pre ľahšie zvládnutie dedičstva a zníženie rizika sporov medzi dedičmi.

Podľa potreby môžete kontaktovať advokáta alebo notára pre konkrétne poradenstvo vo vašej situácii, a tiež využiť postupy zapísania majetku do katastra po ukončení dedičstva. Nižšie sú doplnené vizuálne prvky a meta údaje na lepšiu orientáciu článku.

Infografika znázorňuje hlavné fázy: úmrtie -> súpis majetku -> určovanie okruhu dedičov -> rozdelenie majetku -> zápis do katastra.

Video predstavuje stručný prehľad procesu, typy dedičstiev, a právne rámce v Slovenskej republike a v Portugalsku so zameraním na dedenie finančných prostriedkov a cenných papierov.

Tabuľkový prehľad vybraných bodov

Informácie uvedené v tomto informačnom prehľade majú všeobecnú povahu a nie sú úplné. Kontaktné miesto, Európska justičná sieť, súdy ani iní príjemcovia nijako nezaväzujú.

tags: #dedenie #financnych #prostriedkov

Populárne príspevky: