Pokiaľ sledujete ruch okolo nastávajúcich prezidentských volieb, určite ste zaregistrovali, že sa veľa hovorí o úžere. Ako sme však už písali v nedávnom článku k tejto téme RPMN 13864,19%? Na Slovensku žiadny problém, úžerníctvu sa u nás dnes darí viac ako v minulosti.
Ešte v roku 2008 bol v platnosti Zákon o spotrebiteľských úveroch 258/2001. Tento zákon upravoval maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nasledovne:
em>Podmienky ponuky spotrebiteľského úveru § 3 odsek 10
„Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.“
Vláda každý štvrťrok vydávala nariadenie, ktoré upravovalo maximálnu výšku odplaty podľa druhu spotrebného úveru. Tým sa myslela výška RPMN zahŕňajúca úrokovú sadzbu a ďalšie náklady spojené s úvermi.
Zoznam nariadení je stále možné nájsť na stránkach Ministerstva financí SR. Pre ilustráciu uvádzame hodnoty pre najbežnejšie spotrebné úvery.
Podľa nariadenia z tretieho kvartálu 2008 bolo maximum stanovené na 78,24%, zo štvrtého kvartálu 2009 79,08% a z prvého kvartálu 2010 76,00%.
Na základe týchto čísel nebolo ťažké posúdiť, či sa jedná o úžeru.
V roku 2010 došlo k zmene, keď parlament ešte pred parlamentnými voľbami schválil 9. marca nový Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov 129/2010. Ten bol zverejnený a do účinnosti vstúpil 2. apríla 2010 a okrem iného sa ním zrušilo nariadenie o maximálnom strope RPMN.
K maximálnej odplate sa momentálne v zákonoch vyjadruje napríklad nasledovný. Občiansky zákonník § 53 odsek 6 upravuje odplatu a hovorí, že odplata nesmie „podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.“
Všeobecne je upravená úžera aj v ďalšom zákone. Trestný zákon 300/2005 § 235 definuje úžerníka ako toho, kto „zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie.“
Konkrétna úprava úžery je teda v praxi vágna. Nebankové spoločnosti môžu aj naďalej legálne podnikať s pôžičkami, pri ktorých sa RPMN pohybuje v astronomických číslach. O spôsoboch ich podnikania nehovoriac.
Nebankové spoločnosti pritom nespadajú pod dohľad NBS a pri šetrení SOI dochádza len k preverovaniu správnosti údajov v podpísaných zmluvách. Pre chýbajúce uzákonenie výšky RPMN sú mnohokrát bezzubé aj súdy.
Tie sa môžu opierať napríklad o porušenie zásady dobrých mravov.
Vo februári tohto roka sa skupina opozičných poslancov pokúšala presadiť úpravu Občianskeho zákonníka v snahe bojovať proti úžerníkom. Navrhovali zaviesť zákonom ustanovený strop ročnej percentuálnej miery nákladov. Návrh sa presadiť nepodarilo.
V situácii, keď sa na trhu nachádzajú extrémne drahé úvery minimálne na hranici úžery, nám preto príde úsmevné pomenúvať úžerou požičiavanie peňazí s úrokovou sadzbou 12% a s celkovou mierou RPMN na úrovni okolo 20%.
Najnovšie príspevky od Peter Macinský (pozri všetky)
- Riziko jedného príjmu: Prečo je dôležité tvoriť alternatívne zdroje peňazí - 7. septembra 2023
- Hypotéka pre mladých bude od apríla najdostupnejšia. Možno naposledy - 19. marca 2017
- Spúšťame novú službu pre mladých ľudí – druhypilier.sk - 5. marca 2017
- Najväčšie mýty o naštartovaní podnikania - 21. januára 2017
